Čarovné Slovensko

 

V dolinách – kvitne kvet, ktorý lásku nám dáva                                                
jeho jas v tmavom ráne vždy svieti ako brieždenie
V dolinách – lesný med vonia viac ako tráva
na svahoch túlia sa ovčie stáda
V domoch pieseň znie

V dolinách – Človek sám svoju prírodu chráni
Každý strom, každá lúka na stráni je náš vzácny liek
V dolinách – ľudia nemajú zamknuté brány
Majú tam srdcia čisté a vľúdne ako prúdy riek

Je to kraj kde prísne štíty hôr
Ticho dolín múdro strážia
Pokým slnka lúč zazvoní
na jarné zvonce ovčích stád
Je to kraj kde ráno vstáva skôr
Kde sa drevo z hory tíško zváža
Je to Slovensko čarovné hrdé
Mám ho rád
... Atď

 

Asi každý z nás, dobre pozná túto pesničku, ktorá sa zvlášť tento rok tak často ozývala z rádií. Za socializmu sa príslušníci mojej generácie jej interpretácii v podaní Karola Duchoňa hlasno smiali, vyslovene nám spolu s podobnými pesničkami typu “Kávu si osladím“ stelesňovali falošný sladký obraz socialistického Československa 70 a 80 rokov. Medzitým dejiny bežali cvalom a ja som dávno na túto pieseň zabudol, až kým ju kapela Desmond nevytiahla zo zabudnutia, oprášila a v Kuliho prevedení sa príjemne zaskvela. Napriek mojim asociáciám spojených s minulosťou, ma  táto pesnička odrazu zvláštne oslovila. Myslím, že pravdepodobne asi aj veľa iných ľudí, lebo všeobecne mala úspech a často sa hrávala. Nechcem tu teraz rozoberať jej intelektuálnu stránku, či je banálna, alebo je to recesia, ale ide mi o niečo iné. Viete akú silu vyvolávajú emóciami nabité slová, aké obrazy tvoria v astrálnej a mentálnej sfére. Na tom spočíva princíp mágie, ale vlastne aj umenia a politiky, a vôbec celkovej schopnosti pôsobenia na ľudí. Sú piesne a básne, ktoré viac ako iné, niečo špecificky osobité vyjadrujú z naturelu národa, alebo z jeho osudu. Obrazy, ktoré táto pieseň vyjadruje, zarezonovali na emocionálnej úrovni s citmi mnohých ľudí žijúcich na Slovensku. V porovnaní s našou hymnou „Nad Tatrou sa blýska“, predchnutou a inšpirovanou silou hromovládcu Perúna (archanjel Zachariel), ktorá  vyjadruje skôr vôľový aspekt a apeluje na ducha Slovákov, aby sa prebudili, oslobodili a začali vidieť a žiť pravdu, pieseň „V dolinách“ smeruje viac do budúcnosti. Na emocionálnej úrovni formuje obraz, ideál ako by naša krajina mala vyzerať po vyhratom duchovnom boji, keď búrka duchovnej transformácie utíchne. Je to skôr taká matersky bytostná, upokojujúca pieseň, apelujúca na cit. Nechceli by ste mať krajinu s vľúdnymi ľuďmi s čistým srdcom voňajúcu medom a láskou? Nie je to pekný ideál hodný realizácie? Pre rozumárskych chytráckych ľudí sa môže táto predstava zdať detinská a infantilná. Nech. Kto akého ducha vyvoláva, taký sa mu ozve. A pieseň v dolinách vyvoláva pekného ducha. Dala by sa nájsť aj podobnosť s piesňami, ktoré skladá a hráva na pôvodných slovenských nástrojoch novodobý vedomec a národný buditeľ Miroslav Švický, a ktoré on a jemu blízky nazývajú novodrevné. Pieseň v dolinách je v podstate novodrevná pieseň. A pokojne by mohla byť aj hymnou Slovenska.

 Ale o inom som chcel pôvodne hovoriť. V duchu piesne „ V dolinách“ sa nieslo tohtoročné leto, ktoré som strávil viac ako inokedy aktívnym putovaním po Slovensku. Navštívil som znovu staré obľúbené miesta, ale aj nové, kde som ešte nikdy nebol. Putoval som viac s otvorenými očami a srdcom,  ako doteraz a bol som nadšený. Všade na jemnohmotnej úrovni som pozoroval veľkú zmenu, obrovskú vitalitu a obrodenie hlavne v ríši duchov prírody (bytostných). S úžasom som prechádzal touto krajinou a uvedomoval som si aká neuveriteľná čerstvá duchovná sila ňou prúdi. Naša krajina sa prebúdza.

 Slovensko je čarovná, magická krajina a to doslova. Je to krajina, kde môžete vstúpiť do dejov Dobšinského rozprávok. Je to krajina, ktorú navštevuje Slncový kôň a Biely jednorožec. V mnohých zákutiach hôr, v rôznych dedinkách a na lazoch sa stále žije v dozvukoch mytologického života rodových pospolitosti, čerpajúcich zo síl dávnych vekov. Mosty so starým svetom na Slovensku nikdy neboli celkom pretrhnuté a čo je potešujúce, objavili sa  noví priekopníci slovanského duchovna a hľadači života v súlade s prírodou. Zvyšovanie aktivity bytostných tak ide ruka v ruke s prebúdzaním niektorých ľudí. Slovensko je rajom a milovanou krajinou bytostných, ktorých množstvo a pestrosť jednotlivých hierarchií duchov prírody je v Európe unikátna. O tom svedčí aj existencia 165 000 minerálnych prameňov rôznej sily a kvality na našom území, čo je 5 krát viac ako v USA a Kanade spolu. A čo sa pestrosti zloženia a kvality vody týka, nemá to obdobu. Nikde na svete nenájdete také množstvo a hlavne rozmanitosť prameňov na tak malom území. Okrem množstva horských prameňov, má každá druha dedina kvalitný prameň vody a veľká časť z nich má úplne originálne zloženie minerálov so silnými liečivými vlastnosťami. Napríklad kvalita obyčajnej pramenistej ani nie zvlášť mineralizovanej vody ťahanej priamo z horského prameňa, ktorú používame v našom víkendovom domci nachádzajúcom sa v  jednej dedinke v Malej Fatre, bola zhodnotená viacerými „vidiacimi“, čo do informačno-homeopatickej sily ako porovnateľná napríklad s Pí-vodou, alebo diamantovou.

Všetky pramene sú darmi bytostných, nádherných víl, ktoré nám láskavo poskytujú svoju pomoc. Množstvo prameňov, ktorých hodnotu si ani plne neuvedomujeme, súvisí aj s tým, že Slovensko je nie náhodne krajinou pod priamym patronátom sedmibolestnej Panny Márie (Matky Božej) a to nielen v katolíckom oficiálnom význame, ale aj vo vnútornom ezotérnom, kde sa Matka Božia prejavuje vo svojom aspekte pravzoru božskej múdrosti Sofie manifestujúcej sa prostredníctvom znamenia Panny. Božská matka je bezprostredne  spojená so všetkým ženským, duševným a bytostným, preto Slovensko ma charakter ženský, duševný, a je rajom bytostných. Pričom Božia Matka sa prejavuje v rámci elementárnej ríše v svojej trojjedinej podobe, ako biela Panna nevinnosti a cnosti, červená Bohyňa plodnosti a čierna Bohyňa  premeny (smrti) a transformácie. Tomu aj zodpovedajú v krajine rozmanité miesta zjavení, ktoré boli známe a uctievané v dávnych kultúrach a počas nástupu kresťanstva sa stali miestami uctievania Panny Márie. Slovensko je posiate miestami zjavení, ako sú Litmanová, Turzovka, Staré hory, Marianka, ktoré sú úzko a bezprostredne zamerané na obnovovanie zmyslu pre uvedomenie si ženského aspektu božskosti v jednom z jej troch aspektov. Napríklad Marianka je miesto čiernej Bohyne, ktorá tu bola uctievaná už v predkresťanských  časoch, o čom svedčí aj legenda spojená s týmto miestom a  ktoré stále ma v sebe obrovskú silu pôsobiacu na premenu otvoreného človeka. V Litmanovej, na hore so starým magickým menom Zvir, sa zase zjavuje Božská matka vo svojej podobe bielej Panny, vzore čistoty a nepoškvrnenosti.                  

 Okrem miest zjavení, ktoré pôsobia hlavne v rovine osobnej premeny, sú tu aj prastaré prírodné oblasti, veľké krajinné chrámy, ktoré majú Európsky až svetový význam a sú časťou globálnej geomantickej siete. Slovensko je posiate hradiskami a sakrálnymi geomantickými miestami veľkej sily, ktoré bytostní teraz znovu aktivizujú. Mnoho týchto miest bolo vytvorených v spolupráci duchov prírody s ľuďmi starých kultúr, o ktorých sa vie vlastne veľmi málo a ktoré volajú len podľa miest nálezov, ako boli napr. „ľud popolnicových polí“, „ Púchovská kultúra“, „Otomanská kultúra“ a pod.. Tieto kultúry sa často asimilovali a miešali s novými, ktoré ale pokračovali v uctievaní a chránení miest síl, posvätných hájov, vrchov, prameňov, skalných útvarov, hradísk, až do kresťanských čias. Veľký až svetový význam má oblasť Batizoviec, Svitu a Lučivnej, a nie náhodou bola znova pre svet objavená ľuďmi zaoberajúcich sa geomantiou, ktorí systém pomohli zaktivizovať (viď www.jantajbos.cz ) a prepojiť s celosvetovým systémom. Celá oblasť Bielych  Karpát, tento veľmi starý magický región, hlavne okolie Starého Hrozienkova s presahom až na Moravu, je prírodno-duchovným chrámom nebývalej sily vytvoreným starou matriarchatnou kultúrou. Oblasť je známa množstvom liečiteliek a veštkýň (zvaných bohyne), ktoré sú pozostatkom starej múdrosti. Oblasti našich bývalých sopiek ako Choč, Zliechov, Sitno, Poľana sú sídlami veľkých silných bytostných, strážiacich celý im zverený kraj a starajúcich sa o správnu spoluprácu a súčinnosť menších bytostných. Z týchto sopiek zvlášť silná je detvianska Poľana, kde je ukotvené srdce Slovenska, jeho materská bytostná povaha. Všetky sopky sú ako drahokamy v korune Matky Božej, ako rytieri strážiaci im zverenú krajinu. Samostatnou kapitolou sú Vysoké Tatry Perúnove hory, ktoré  sú našim Tibetom a mužským aspektom Slovenska. Tatry sú hádam najviac znesvätené, ale aj oni sa zobúdzajú. To čo ich postihlo, je len časťou procesu očisťovania, ktoré bude pokračovať, kým sa nezmení prístup ľudí z koristníckeho drancovania k zachovaniu a rešpektovaniu ich posvätnosti. Dnešný spôsob využívania Tatier, ako lyžiarskeho a turistického centra by sa možno dal nahradiť organizovaním akejsi formy sakrálnej turistiky spojenej s meditovaním, spevom, bubnovaním a pod. Podtatranské obce by poskytovali ubytovanie a servis formou uvedomelej agroturistiky, zisky by zostávali viac v rukách domácich ako majiteľov hotelov.    

Sme  stredom a srdcom Európy, stredom materského impulzu. Stretávajú sa tu všetky tradície východu a západu. Sme krajina, ktorá môže dať mužskému racionálnemu Západu niečo materské, duševné a čisté a východu niečo múdre a zrelé. Ľudia putujú po svete  a nevedia, čo majú za chrbtom. Nemusíte chodiť do Tibetu, Indie, Ameriky a kade-tade v honbe za posvätnými miestami, jogínmi, alebo šamanmi aj tak tam pravých guru nenájdete. Tu za rohom, doma máte všetko v jednom a niekoľkonásobne viac. Vedľa seba tu rovnomernejšie ako v ktorejkoľvek inej krajine v rámci ezotérnych skupín, koexistujú a navzájom sa prelínajú a ovplyvňujú priaznivci mnohých  smerov ako z východu, tak aj zo západu a čo viac, na Slovensku vznikajú aj originálne duchovné diela a učenia možno svetového formátu. Napríklad na rovine  elementárnej a duševnej je to hlavne Miroslav Švický, so svojím prírodným slovanským učením, alebo v kresťanskom duchu zase slovanské pokračovanie  duchovnej vedy – sofiológie Emila Páleša. V mágii je to zase Jozef Karika so svojím novátorským prístupom. Okrem tých najznámejších tu pôsobia  mnohí ďalší bojovníci svetla vo všetkých rovinách života. Kvalitné semená sú zasiate, duchovné bytosti nám veľmi naklonené, tak je na nás všetkých, kedy v  dolinách zakvitne kvet, ktorý lásku nám dá.  

 

 David Sulík

2004

© 2009 Všetky práva vyhradené.

Tvorba webových stránok zdarmaWebnode