Komentár ku knihe Brány Meónu

Komentár ku knihe Jozefa Kariku "Brány meónu", ktorý  bol uverejnený na jeho blogu 

Pár poznámok ku kniha „Brány meonu“

Od malička som bol priťahovaný a fascinovaný obdobím fašizmu a komunizmu v 20. storočí, špeciálne však témou holokaustu. Nepochopiteľné zverstvá vykonávané „normálnymi ľuďmi“ uprostred civilizovanej Európy boli nad rámec pochopenia toho, ako sa to usilovala vysvetliť oficiálna historická veda. Ako 14-ročný som čítal knihu „Noc a hmla“, kde bol popísaný odľudštený spôsob techniky vyvražďovania a knihu  „Smrť je mojim remeslom“, v ktorom bol zachytený spôsob myslenia a celkovo mentalita šéfa koncentračného tábora Osvienčim a tvorcu efektívneho spôsobu vyvražďovania prostredníctvom Cyklónu B, Rudolfa Hoessa. Intuitívne sa mi už vtedy zdalo, že pri skúmaní holokaustu sa človek dotýka najhlbšieho vesmírneho a súčasne ľudského tajomstva bytia.  Holokaustom som sa aj naďalej zaoberal a prečítal som asi všetky dostupné knihy, čo sa k tejto téme dali nájsť.

K téme holokaustu ma pri čítaní knihy „Brány meonu“  napadla jedna relevantná informácia na ktorú chcem upozorniť. V knihe vydanej vo vydavateľstve Fabula "Podstata včel a kosmicka chémia" od Rudolfa Steinera, čo je súbor prednášok z roku 1923 venovaných hlavne podstate a účinkom rôznych chemických prvkov na Zemi a vo vesmíre a ich korešpondenciám k rôznym planétam, je celá prvá kapitola (okrem iného) venovaná účinkom cyankáli na človeka. Na strane 43  Steiner vyslovene spomína, že cyankáli je jediný jed na svete, ktorý ma tú vlastnosť že nezabíja len fyzické telo ale aj dušu a ducha, pričom to pomerne podrobne rozoberá. Podľa neho cyankáli vyslovene vymazáva bytostne JA človeka a po úmrtí človeka následkom cyankáli, duševné obaly ako aj samotné duchovné jadro nasledujú osud fyzickej látky cyankáli, ktorá sa rozplýva do vesmíru a spolu s ňou sa rozplývajú aj časti duše ( myslené astrálne, éterické, mentálne a.i. telá) aj ducha. Steiner dáva cyankáli do súvisu so slnkom a vraví, že ak by prišlo k vraždám cyankáli, tak každé takéto zabitie je útokom na slnko a vyvoláva slnečné erupcie. Hromadné vraždenie látkou cyankáli je absolútne najhorším aktom čiernej mágie akej v stvorení je možné. Je to priamy útok na duchovné slnko. Vtedy sa mi tento názor zdal prehnaný a pochybný, ale z pohľadu v knihe načrtnutých vzťahov nacistov k čiernemu slnku a princípu Sorata sa mi to javí dnes inak. Otázkou zostáva, či si aj tento rozmer nacisti uvedomovali. V kladnom prípade by to len zvyšovalo obludnosť aktu vyhladzovania plynom Cyklón B.

Chcem ešte dodať niečo osobné ku knihe „Brány meonu“, niečo čo zarezonovalo s mojou životnou skúsenosťou a pohľadom na svet. Tiež v sebe nosím spomienku na kvalitu zážitku spojenú s nahliadnutím do abyssu. Pohľad do hlbín mi stačil, aby zanechal vo mne trvalé následky, zvláštny druh smútku a beznádeje, akúsi živú ranu. Táto skúsenosť je absolútne zdrvujúca s následkami doživotnej bolesti duše podobnej bolesti z ťažoby nosenia prsteňa osudu akú mal Frodo. Už navždy, aj po zničení prsteňa bol niekým iným, poznačeným a od ostaných ho oddeľoval zvláštny závoj. Brány meonu mi znovu pripomenuli toto nazretie do bezrozmerných hlbín, z ktorých pramení ľudská beštialita, do najhlbších hlbín absolútnej ničoty.  

Autorovi skladám poklonu za kvalitne odvedenú prácu.

 David Sulík