Politika SR

 

Pohľad na politiku v SR z hľadiska pôsobenia duševných síl.

 

Ak sa na nejaký štátny útvar pozeráme ako na hospodársky, politický a sociálny celok, ktorý tvorí jeden živý organizmus, tak tým najpodstatnejším prvkom, rozumom a dušou tohoto organizmu sú jednotlivý ľudia zo svojimi špecifickými duševnými zafarbeniami. Materialistická ekonómia, sociológia a politológia, zohľadňuje práve tento ľudský - duševný faktor veľmi mechanicky a povrchne, čím sa dopúšťa nebezpečného zjednodušovania a úlohu ľudí znižuje na rolu pasívnych objektov, ktorí sa rozhodujú na základe buď len čisto ekonomických dôvodov alebo nevyspytateľných iracionálnych vplyvov. Antropozofický pohľad je trochu odlišný, hlbší, hľadá pohnútky správania sa ľudí v spoločenskom živote v ich duševnom a duchovnom založení, ktoré nie je konštantné, ale v súlade s konkrétnymi kozmickými rytmami podlieha pomalému vývoju.

 Pre tých čo nie sú oboznámení s antropozofiou, je potrebné si v stručnosti definovať pojmy s ktorými budeme narábať. Najprv si ozrejmime z čoho sa vlastne vedomie a bytosť človeka skladá. Bytosť človeka môžeme podľa antropozofického pohľadu vnímať ako skladajúcu sa z 9 článkov. Prvé tri články sú fyzické, éterické a astrálne telo, to sú telá ktoré má každý človek plne rozvinuté, ktoré sú takpovediac darom vyšších bytostí a na ktorých vývoji má človek minimálnu zásluhu. Ďalšími článkami sú duševné telá, ktorých zárodky má každý, no nie každý ich má rovnako rozvinuté. Prvým článkom je duša pocitová, ktorá splýva s astrálným telom a človek prostredníctvom nej reaguje na svoje pudy a žiadosti. Druhým článkom je duša rozumová (nižšie mentálne telo) , prostredníctvom ktorej je človek schopný logického myslenia v pojmoch a číslach, je to centrum myslenia ako takého, no zameraného na záležitosti spojené s pozemským svetom. Tretím duševným článkom je duša vedomá, to je centrum vôle, centrum seba - vedomia, je spojené s uvedomením si svojej individuality. V svojom čistom pozitívnom prejave je to miesto, kde sa môže prejaviť individuálne duchovne Ja človeka. V negatívnom zmysle sa u človeka môže prejavovať tvrdosťou vôle idúcou za každú cenu za svojimi egoistickými cieľmi. Duševné telá si človek rozvíja viac menej nevedome, prekonávaním prekážok bežného života. Troma najvyššími článkami človeka, podliehajúcimi procesu reinkarnácie ktoré tvoria vlastné duchovné nesmrteľné jadro človeka jeho Ja,   sú duchovné články manas, budhi a atman. Tieto zárodky duchovného tela sú prítomne u každého človeka, ale väčšinou sú nerozvinuté, pôsobia ako keby z vonka. Na terajšom stupni vývoja ľudstva, len niektorí duchovne vyspelí jedinci majú čiastočne rozvinuté niektoré stupne tohto duchovného tela. Rozvíjať svoje duchovné, večné telo je možné len vedomím spôsobom.                

 V súčasnej epoche vývoja ľudstva vo svete prevažujú ľudia s dušou pocitovou. Menej je ľudí s dušou rozumovou a najmenej s dušou vedomou. Toto rozdelenie ide naprieč národmi ale aj geografickými celkami. V rámci sveta, v Afrike, Ázii, Latinskej Amerike absolútne prevláda duša pocitová, v Európe prevláda duša rozumová a vedomá, v Severnej Amerike duša vedomá. Ak sa zase bližšie pozrieme na Európu, tak napr. v protestantských krajinách ako sú  Veľká Británia, severské štáty, Holandsko prevláda duša vedomá, vo Francúzku, Nemecku, Strednej Európe duša rozumová, v Taliansku, Španielsku, na Balkáne duša pocitová . Čím ďalej na východ, alebo na juh Európy prevláda duša pocitová. Tento zovšeobecňujúci pohľad platí keď sa pozeráme na Európu ako na jeden celok. Ale ak ho rozoberieme na menšie celky tak napr. Taliansko v rámci Európy tvorí dušu pocitovú. No keď Taliansko berieme ako celok sám o sebe, tak aj túto krajinu môžeme deliť na oblasti, kde prevláda duša pocitová, to sú hlavne juh a ostrovy Talianska a smerom na sever prevláda vplyv duše rozumovej a miestami aj duše vedomej. U slovanských národov prevláda vo všeobecnosti duša pocitová, no u západných slovanských národov ako sú Česi, Slovinci a čiastočne aj Poliaci prevláda duša rozumová. Duševné založenie ľudí sa odráža aj v rôznych náboženstvách. Pravoslávie pre ktoré je charakteristická citová oddanosť, mohutné chorály, výpravne obrady, ikony, kult Bohorodičky, posvätná spojitosť s národom a rodnou pôdou je vyslovene náboženstvom vyjadrujúcim dušu pocitovú. Katolicizmus vyjadruje zase dušu rozumovú, dôraz je kladený na dodržiavanie dogmy, charakteristická je prísna hierarchia, poslušnosť, cirkevne právo, obrady majúce základy ešte v predkresťanských kultoch starého Ríma, scholastická učenosť. Aj inkvizícia bola založená hlavne na obranu cirkvi pred nesprávnymi myšlienkami. Protestantizmus je zase vyslovene náboženstvom duše vedomej. Charakteristické je preň pragmatickosť, určitá strohosť, praktickosť, absencia mystiky, dôraz na individuálny priamy vzťah jedinca k Bohu bez sprostredkovateľa, autoritou je jedine Písmo sväté a osobný vzťah k nemu. Práca a zveľaďovanie hospodárstva je povinnosťou a službou Bohu.    

 Duševné založenie ľudí je teda u rôznych rás, národov, a kmeňov rôzne a spolu s jemnohmotnými vplyvmi planét vytvára bezpočet kombinácii špecifických duševných zafarbení . Tieto rôzne duševné zafarbenia sú aj príčinou prečo ľudia z  rôznych národov a krajín reagujú na jeden a ten istý ideologický alebo hospodársky impulz rôznym spôsobom. Napr. impulz marxizmu sa v západných krajinách Európy premenil na konštruktívnu sociálno-demokratickú politiku, ale v Rusku sa zmenil na ničivý despotický teror. Fašizmus v Taliansku v krajine s prevahou ľudí s dušou pocitovou mal skôr operetný lokálny charakter, kým v Nemecku v krajine prevažujúcej duše rozumovej sa stal chladnokrvnou rasistickou ideológiou. Takýchto príkladov je veľa, no teraz sa chcem špecificky venovať práve situácií na Slovensku z pohľadu duševných síl.

 Ako barometer štruktúry duševných síl pôsobiacich v ľuďoch na Slovensku by som chcel použiť charakteristické črty vyjadrujúce zameranie jednotlivých politických strán reálne pôsobiacich v politike. Politika môže pomerne presne reprezentovať spoločenské sily, ktoré odrážajú ideály, pocity a túžby ľudí a tie sú vždy v svojej pozitívnej aj negatívnej podobe determinované práve duševným založením ľudí danej spoločnosti. Ak sa ľuďom dá možnosť demokraticky voliť svojich zástupcov, potom vzniká rád existujúcich strán a hnutí reflektujúcich tieto túžby a idei ľudí, so snahou uplatniť ich v reálnom spoločenskom živote. Pozrime sa teda bližšie na existujúci charakter tých politických strán, ktoré aktuálne hrajú významnejšiu rolu v politickom živote SR

 Strany ktoré na Slovensku najlepšie charakterizujú dušu pocitovú sú HZDS,SNS,SMK. Pre tieto strany ( hlavne HZDS ) je charakteristickí kolektivizmus, v zmysle skupinovej duše, kde dušou vedomou disponuje len vodca, ktorý hrá úlohu skupinového JA a určitému kolektívu prívržencov tak nahrádza ich vedomie a svedomie. Prívrženci strany sa tak dobrovoľne vzdávajú svojej schopnosti samostatne myslieť, a všetku nádej, túžby ale aj zodpovednosť vkladajú do rúk vodcu. Pre vodcu takto nesamostatného davu je to príliš veľké pokušenie nezneužiť to. Charakteristické pre tieto strany je preferovanie národného princípu, a silná ideologizácia cieľov. Zjednocujúcim prvkom je národ, tradícia, náboženstvo, odvolávanie sa na minulosť . Dôležité sú osobné sympatie a pocity obdivu voči lídrom strany, pred ich reálnymi skutkami. Príznačná je poslušnosť k vodcom, ich faktická nekritizovateľnosť, ( to hlavne v prípade HZDS ), hierarchická štruktúra strany, preferovanie centralizácie riadenia a vyzdvihovanie úlohy silného štátu. Politické ciele zamerané na presadzovanie ideologických cieľov často majú prednosť pred ekonomikou, čím môžu dostať iracionálne zafarbenie. Je tu výrazný trend uzavierania sa pred svetom, definovanie seba na základe národnosti, náboženstva a ostatných s iným názorom, národnosťou alebo náboženstvom, vidieť potencionálnych nepriateľov. Je tu aj akýsi podvedomý odpor k liberálnym hodnotám, a multietnickej občianskej spoločnosti. Tento odpor má z pohľadu ľudí s dušou pocitovou určité racionálne jadro, keďže  presadzovanie hodnôt občianskej spoločnosti v západnom a zvlášť USA prevedení je spojené s zneužívaním týchto hodnôt v prospech niektorých silne egoistických zahraničných politických a ekonomických zámerov. V prípade SNS je tento odpor aj verejne prezentovaný. Niekto by mohol namietať, že SMK do tejto skupiny spolu so SNS a HZDS nepatrí, no aj keď sa verejne táto strana prezentuje ako občianska pravicová strana, v skutočnosti je založená výlučne na národnostnom princípe a to je jej jedinou a hlavnou náplňou, bez nej by neexistovala, stratila by zmysel.

Charakteristické pre skladbu ľudí podporujúcich HZDS a SNS je, že sú prevažne z vidieka, sú to väčšinou starší obyvatelia, pracujúci. Podpora týchto strán medzi obyvateľstvom Slovenska je okolo 40%. Podporovateľov SMK spája jediná hlavná črta, že sa cítia byť Maďarmi a ich percentuálna podpora je totožná s percentom obyvateľov hlásiacich sa na Slovensku k maďarskej národnosti t.j. okolo 10%.

 Dušu rozumovú predstavujú v rámci Slovenska strany SOP,SDL, ANO a SMER. Pre tieto strany je charakteristická určitá účelová pragmatickosť, neemotívnosť vonkajšieho prejavu , vytváranie dojmu racionálnosti a triezveho myslenia, snaha ku kompromisom. V politickom spektre naozaj reprezentujú akýsi stred medzi dvoma krajnosťami, populizmom HZDS, SNS a liberalizmom občianskych strán. Tieto strany nemajú v skutočnosti nejakú konkrétnu ideológiu, aj keď sa aspoň v prípade SDL formálne hlásia k ľavicovým hodnotám. K témam minulosti, náboženstvu a národovectva sa stavajú krajne opatrne, neodmietajú ich ako nedôležité ale ani ich nedávajú do centra svojich záujmov. Ich deklarovanými cieľmi sú sociálna spravodlivosť, preferovanie zásahov štátu do ekonomiky, presadzovanie pragmatických zákonov, podpora zdravotníctva, školstva, kultúry. No v reálnej politike nie sú veľmi schopné realizovať svoje tzv. stredo-ľavicové ciele, ale často lavírujú v svojich názoroch podľa momentálnej výhodnosti. Tím sa u nich prejavuje určitá dvojtvárnosť. Keďže tieto strany podporujú hlavne ľudia s dušou rozumovou a nie pocitovou, tak tieto strany nemôžu dlhodobo stavať na nekritickej popularite vodcov alebo na ideách ako v prípade HZDS alebo SNS. Preto im ich chyby nie sú voličmi tolerované. Takto rýchlo strácajú podporu ( SDL, SOP ) a väčšina voličov sa presúva k iným stranám, aktuálne napríklad   k strane SMER a ANO. SMER je špecifická strana, ktorá stojí kdesi na pomedzí duše pocitovej a duše rozumovej. Svojím upnutím sa na predsedu strany pripomína HZDS, no keďže je tu aj prejav duše rozumovej, môže podľa mňa v rámci jedného volebného obdobia po prvých chybách a nesplnených nádejach, túto podporu tak ako sa to stalo v prípade SOP a SDL rýchlo stratiť. To isté platí aj pre ANO, aj keď jej šéf, P.Rusko sa oficiálne hlási k pravicovým hodnotám, no v skutočnosti čerpá jeho podpora z tej istej skupiny ľavicových voličov, ako SMER. Osud strany ANO má možno dlhodobejšiu šancu na prežitie, ako SMER, a to hlavne vďaka väčšej miery rafinovanosti a pragmatickosti jej predsedu a samozrejme vďaka silnej propagandistickej podpory TV Markíza, ale celkovo nemá na čom stavať, nemá ideológiu, nemá program preto skôr či neskôr dopadne ako SDL, SOP a SMER.   Podiel ľudí podporujúcich tieto strany je okolo 20-30%.

 Zaujímavé je postavenie KDH. v spektre duševných síl. Dal by som ho tiež kdesi na rozhranie duše rozumovej a pocitovej. Duša pocitová sa prejavuje v definícii strany, ktorá je založená na náboženskej ideológii a presadzovaní kresťanských ( lepšie povedané katolíckych) hodnôt a cieľov do života spoločnosti ako aj určitému príklonu k národovectvu. Duša rozumová sa prejavuje v pragmatickej racionálnosti a vypočítavosti pri presadzovaní svojich cieľov a rozumovému prejavu jej hlavných predstaviteľov. KDH je pomerne ochotná pristúpiť na kompromis v  politicko-ekonomických otázkach, no v oblasti   náboženstva, školstva a kultúry prejavuje určitú iracionálnu dogmatickú neústupnosť ( napr. problém jogy na školách ). Za normálnych okolností by jej prirodzenými spojencami malo byť HZDS a SNS, kde sú vidieť spoločné znaky v národovectve, katolicizme, nostalgií za Slovenským štátom , ale z hľadiska výsostne pragmatického sú voči týmto stranám v opozícii.       

 DS, SDKU- tieto strany a ich priaznivci reprezentujú princíp duše vedomej, tak ako sa prejavuje vzhľadom k záležitostiam hmotného sveta. Svojou filozofiou sú najbližšie k občianskym pravicovým stranám pôsobiacim v západnej Európe. Charakteristické je pre nich presadzovanie princípu osobnej zodpovednosti, individualizmu, decentralizácie, vytváranie občianskej spoločnosti. Tieto strany sa usilujú o minimalizovanie vplyvu štátu, slobodný výber škôl, svetonázoru, osobnej filozofie. Neodvolávajú sa na tradíciu, národ, náboženstvo, minulosť, ideály. Predstavujú vôľový aspekt duše vedomej v zmysle nikto mi nič nedá, čo sám nevykonám. Politika sa neberie ako cieľ, ale prostriedok na dosiahnutie spoločensko-ekonomických zámerov. Prioritou je liberálna ekonomika určujúca pravidlá politike. Pre priaznivcov týchto strán je charakteristický ich rozumovo - praktický postoj k politike, preferovanie programu a reálnych skutkov. Lídri strán a osobné sympatie k ním sú na druhom mieste. Viac než u iných strán je tu snaha o kritickosť aj do vlastných radov v zmysle zdokonalenia. Tieto strany majú podporu hlavne v mestách, medzi manažérmi, podnikateľmi, študentmi, intelektuálmi, ľuďmi snažiacimi sa aktívne realizovať a presadzovať svoje individuálne ciele. Ich podpora medzi slovenskými voličmi je okolo 10%, čo zhruba zodpovedá percentuálnemu zastúpeniu ľudí na Slovensku s viac alebo menej rozvinutou dušou vedomou. 

 Veľmi zaujímavý z pohľadu duševných síl bol aj prezidentsky súboj medzi Schusterom ako reprezentantom duše rozumovej a Mečiarom ako reprezentantom duše pocitovej. Kým podporovatelia Mečiara tak robili s nadšením a plným presvedčením, Schuster bol väčšinou volený na základe rozumového prístupu ako menšie zlo. Schustera tiež podporili ľudia s dušou vedomou, keďže ich kandidátka, ktorú reprezentovala práve Vašaryová, mala práve len tú 10% podporu a nie viac. Jazýčkom na váhach bola SMK, ktorá aj keď je podporovaná ľuďmi s dušou pocitovou, len vyslovene z čisto osobných národnostných dôvodov podporila Schustera a tým mu umožnila tesne zvíťaziť.

 Paradoxne sú ciele občiansko - pravicových strán reprezentovanými na Slovensku práve DS a SDKU, bez toho žeby si to sami uvedomovali, najbližšie ideálom sociálnej trojčlennosti konštituovanej R. Steinerom, v zmysle budovania spoločnosti z dola na základe slobodného združovania individualít, ktoré prostredníctvom samospráv, nadácii, občianskych združení dokážu samostatne si riadiť chod celého ekonomického, právneho a duchovného života spoločnosti bez zasahovania štátu jednajúceho prostredníctvom diktátu zákonov a ideológii. No je tu jedna významná podmienka. Ak sa tieto ciele zamerajú výlučne len na hmotný svet, a budú ignorovať reálnu existenciu duchovnej reality tak sa stanu samoúčelne, egoistické. Fungujúca liberálna - občianska spoločnosť, môže síce spoločnosti priniesť relatívny blahobyt a dobrú životnú úroveň tak ako napr. v USA, Kanade, a väčšine krajinám západnej Európy, no toto nemôže byť cieľom samým osebe, ale prostriedkom pre uskutočnenie rozvoja civilizácie kultúry ducha. Spoločnosť založená na liberálnych hodnotách, sledujúca len svoje utajené egoistické túžby z dlhodobejšieho hľadiska musí najprv duchovne a neskôr aj materiálne ustrnúť. Anglosaska civilizácia priviedla k dokonalosti formu občianskej spoločnosť, no prepadla egoizmu. V zmysle vývoja dejín a napriek možnej osobnej pocitovej antipatii je pre slovanské národy múdre sa učiť od anglosaských národov. Od západu by sme sa mali naučiť ich schopnosti organizácie a efektívnosti práce , individuálnej zodpovednosti, samostatnosti pri rozhodovaní a vôle pri presadzovaní svojich cieľov. Čím skôr sa tomuto naučíme, tým skôr sa môžeme chopiť svojej historickej úlohy posunúť zas vývoj ľudstva o nový vývojový stupeň vyššie. Úlohou Slovenska by teda mohlo byť od západu prijať najprv túto liberálnu formu, naučiť sa ju dokonale využívať, ale potom ju naplniť duchovným obsahom.

 Na stručnom príklade pôsobenia duševných síl v sociálno-politickom organizme Slovenska som chcel ukázať ako nám poznanie týchto zákonitosti duševných síl môže pomôcť pri lepšom analyzovaní politického stavu spoločnosti a určení reálnejších prognóz do budúcnosti, ako môže poskytnúť materialistická sociológia a politológia. Takýto pohľad sa môže stať základom pre nové vedné odbory duchovnej sociológie a politológie.  

 

 

 David Sulík

1998

© 2009 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode