Duchovná futurológia I - Rusko

Týmto článkom som sa pokúsil o analýzu minulosti a prítomnosti Ruska z pohľadu pôsobenia duševných síl a určení možných trendov vývoja. Duchovná futorológia ako veda o prognózovaní budúcnosti by mala byť syntézou empirických faktov a duševného nazerania, prostredníctvom, ktorého by sa mal dosiahnuť plnší a presnejší pohľad na budúcnosť. Obsiahlosť témy by dovoľovala túto problematiku ďalej rozpracovať do hĺbky a šírky, ale to nie je účelom. Účelom je navodiť smer uvažovania ako by takáto syntéza mohla vyzerať. Opisované skutočnosti sa v širšom zmysle dotýkajú aj Ukrajiny a Bieloruska.

Vývoj do roku 1989
Duševná atmosféra Ruska je silne iracionálna, vizionárska, plná veľkých vášni a citov. Rusko je viac Áziou ako Európou. Toho vonkajším prejavom bola aj pohnutá história Ruska, kde vpád Mongolov a následne vytvorenie mongolských chanátov na skoro 400 rokov, prerušilo kontinuitu vývoja s ostatnou Európou a uvrhlo tak Rusko do dlhotrvajúcich mocenských bojov a následného úpadku hospodárstva a kultúry. Táto dlhotrvajúca konfrontácia s mongolskými kmeňmi sa zvláštne odrazila aj v ďalšom duševnom vývoji Ruska. Rusko vynechaním niekoľkých storočí kontinuity vývoja, vynechaním ducha európskej doby gotiky a renesancie, akoby preskočilo vývoj duše rozumovej a rovno skočilo do doby vývoja duše vedomej. Pričom duša vedomá nebola ruskému ľudu vnútorne vlastná, bola vnímaná ako cudzí element, ako duševná konštelácia pôsobiaca z vonku.

Vplyv duše vedomej v duševnom organizme Ruska začal pôsobiť hlavne v dobe vlády slávneho reformátora cára Petra Veľkého. Peter Veľký, ktorý chcel vybudovať moderný európsky štát, si uvedomoval zaostalosť Ruska a videl, že vnútorne duševné zdroje nestačia na daný modernizačný skok. Preto do krajiny povolal cudzincov, Nemcov, Holanďanov, Angličanov, a tým z vonku zabezpečil prísun síl duše rozumovej a vedomej potrebnej na uskutočnenie reformných zmien v celom hospodárstve a armáde. Týmto sa vytvoril osobitý ráz konfigurácie duševných síl Ruska, keď Rusku je vlastná duša pocitová, a duša rozumová a vedomá pôsobí naň akoby zvonka, špecifickým spôsobom. Rusom bola duša vedomá cudzia, nerozumeli jej. Bolo to zapríčinené aj tým, že kým u jednotlivých západoeurópskych národov je ich národný archanjel (národná duša) už vtelená a realizuje sa vo vedomom konaní jednotlivcov, archanjel ruského národa nie je plne inkarnovaný a pôsobí z vonku. Jeho úloha by mala byť aktuálna až v budúcnosti. Teraz má len charakter podobný skupinovej duši. Toto sa odráža v pasivite Rusov, akejsi kolektívnej zádumčivosti, keď individuálna snaha jednotlivca bola veľmi negatívne vnímaná a potlačovaná. Podľa R. Steinera má Rus silu srdca akoby v hlave. Hlava sa teda stala nositeľkou síl srdca. Odrazené slnečné svetlo prijaté do hlavy ju naplňuje tým, čo by inak pôsobilo len v srdci.

Do roku 1917 bolo 80 % Rusov roľníkmi a celé Rusko ako také bolo silne centralizovanou roľníckou feudálnou krajinou, kde sa kapitalizmus len začal rozvíjať. Do doby nástupu boľševikov k moci bolo nositeľkou síl duchovnosti roľníctvo. Táto duchovnosť mala rovinatý, pasívny charakter plný detskej nezrelej pokory pred vrchnosťou a silne čerpala z pôvodných predkresťanských kultov. Pôvodná spiritualita Slovanov vychádzala ešte z praperzkých koreňov a mala dualistický charakter ( súperenie Čiernoboga s Belobogom ). Spojením tejto pôvodnej spirituality s byzantskou formou kresťanstva vznikol zvláštny charakter ruskej duchovnosti a kultúry.

Pôda bola vnímaná ako niečo posvätné, ctená ako Matka Zem, ktorá je prameňom duchovnej sily. Obrábanie pôdy bolo náboženským aktom. Je to zachytené aj v ruskom jazyku, veď slovo roľník sa prekladá ako „kresťjan“. Vo vedomí Ruskej duchovnosti sa duchovnosť zjavovala v podobe vzťahu Kristus-Sofia. Tomuto zodpovedal aj národný charakter pravoslávia, kde predmetom uctievania je zjavenie, teda to čo prichádza z vonka, z výšin nebies. Preto je uctievaná ikona, ako symbol čistých astrálnych síl zjavujúcich večnú pravdu. Celé Rusko bolo brané ako sväté. V tomto sa odrážala akási detská nábožnosť. Preto veľkým otrasom pre ruskú dušu boli náboženské reformy patriarchu Nikona v roku 1666, kedy sa začal potláčať kult prehnane zbožného uctievania ikón. Tí, čo nesúhlasili s reformami tzv. staroverci odišli na Sibír, kde založili mnohé nezávisle komúny, ktoré zostali verné pôvodným tradíciám a určitým spôsobom sa im podarilo zachovať a preniesť túto pôvodnú spiritualitu až do dneška. Charakteristické pre Rusko bolo uctievanie svätých bláznov tzv. jurodivých. Rusko je ako dospievajúce dieťa idúce z extrému do extrému. Rubom svätej Rusi je totiž Rus zverská. To je večné kolísanie Ruska medzi zverskosťou a svätosťou. Ten pravý stred im chýba, no to je práve zapríčinené chýbajúcou dušou vedomou. Navyše tu vstupoval silný vplyv mesianistického povedomia pestovaného slavjanofilmi, prudký rozvoj kapitalizmu na konci 19. storočí a pôda pre nástup boľševizmu bola pripravená. Podľa Berďajeva z knihy o „Duši Ruska“ , už oddávna tu bola predtucha že, Rusko je predurčené k niečomu veľkému. Ruské národne vedomie sa kojilo pocitom vyvolenosti a božského poslania Ruska. To všetko pramení z myšlienky o Rusku ako o treťom Ríme pestovanej slavjanofilmi, ale aj Dostojevským a Solovjevom. Tento nezdravý, predčasný mesianizmus svedčil o zúfalom stave ruskej národnej duše ktorá si, pre svoje inšpirovanie našla bohémskeho mnícha Rasputina, ktorý opakovane varoval cára pred vstupom do 1. sv. vojny, lebo videl že to môže zapríčiniť rozvrat a pád ríše, čo sa aj naozaj stalo.

Tento duševný stav krajiny mal dopad na celú ďalšiu históriu Ruska. Ruská duša pocitová plná ázijskej vášnivosti, poverčivosti, ale zároveň aj hlbokej náboženskosti sa až mysticky podriadila komunizmu, ktorý jej bol importovaný nemeckou tajnou službou za účelom oslabenia krajiny v roku 1917, prostredníctvom Lenina. Z marxizmu, ktorý na západe bol braný ako jedna z mnohých politicko-ekonomických teórii, sa v Rusku vytvorilo náboženstvo v démonickej podobe leninizmu a stalinizmu. Tak prišli k moci na vyše 70 rokov boľševici, služobníci ducha hmoty Ahrimana (boha Marsu), ktorí boli nositeľmi zvrátenej podoby duše vedomej. Toto bol najväčší mysliteľný protiklad k bytostnej podstate a úlohám ruskej národnej duše. Aj v znakoch charakteristických pre komunizmus, ako boli červená farba, päťcípe hviezdy, militarizácia spoločnosti, uniformita, sa odrážala podoba vládnúceho krvavého božstva, vyžadujúceho si vždy nové obete. Ničivých 72 rokov vládnutia boľševikov (1917-1989)1 ešte aj presne zapadá do doby vládnutia malého 72-ročného ducha času Samaela ( Marsu, Ahrimana ). Tu je dobre poukázať aj na okultné pozadie boľševizmu. Podľa určitých pozorovaní boli Lenin a Stalin vyslovene duchovne podporovaní určitými Tibetsko-Indickými magickými kruhmi. Cieľom týchto kruhov bolo a v podstate stále je, aby vývoj ľudstva a Zeme nešiel k postupnej individualizácii ducha, ale späť k rozplynutiu v neosobnom duchovne. O tomto svedčí napr. aj to, že v knihách zakladateľa učenia agni-jógy, N.Roericha sa Lenin spomína ako veľký duchovný človek, ako mahátma.

Výsledky vládnutia boľševikov sú dnes dostatočne známe. Bola úplne fyzicky aj spoločensky zničená najinteligentnejšia časť národa, celé spoločenské vrstvy ako aristokracia, cirkev, meštiactvo, inteligencia. No azda najväčším zločinom, ktorý bol s prefíkanou presnosťou vedený k samotným základom podstaty ruského národa, bola násilná kolektivizácia, ktorej výsledkom bolo totálne zničenie roľníctva, zničenie posvätného vzťahu k pôde. Roľníctvo bolo zničené a vedomie o svätej Matke Zemi sa stiahlo do podvedomia. Vonkajším dôsledkom bol hladomor a masové sťahovanie do miest, kde sa táto obrovská masa vykorenených ľudí stala ľahko manipulovateľným a ideológiou ohlupovaným lumpen proletariátom. Tento proletariát spolu s obrovskou miliónovou masou väzňov -otrokov sa stal lacným zdrojom pri ďalšej megalomanskej industrializácii Ruska, ktorá nemala v dejinách obdobu. Za dobu 70 rokov bolo popravených alebo zahynulo v gulagoch, prípadne v dôsledku umelo vyvolaných hladomorov okolo 70 až 100 mil. ľudí. Národný imperializmus cárskeho Ruska s podvedomím mesianizmom sa premenil na proletársky internacionalizmus a vlastenectvo. Keď k tomu pridáme 2. svetovú vojnu, tak toľko utrpenia ako zažilo Rusko v 20. storočí nezažila v tak krátkom čase žiadna krajina sveta. Vládnutie boľševikov a 2 sv. vojna boli pre Rusko katarziou, absolútnou skúškou sily. Táto zem sa preliatím toľkej krvi a prežitím tak nesmierneho utrpenia, akoby dopredu chcela očistiť a tak čiastočne vykúpená mohla sa dobre pripraviť na svoju budúcu rolu v dejinách Zeme. Táto úloha spočíva v tom , že keď vládnúce krajiny sveta vyčerpajú všetky svoje ekonomické, spoločenské a kultúrne možnosti riadenia spoločnosti , práve relatívne čisté Rusko zoberie štafetu vývoja ľudstva ďalej. Doba boľševizmu bola tak pre Rusko naozaj skutočnou Golgotou. Symbolickým ukrižovaním prešlo Rusko najhlbším bodom svojho vývoja, a teraz začína pomaly vstávať z mŕtvych. Dejiny sa tak doslova duchovne opakujú, veď aj prvá najhoršia tragédia národa v dejinách Ruska, vpád a nadvláda marsického národa Mongolov sa odohrával v dobe vlády ducha času Samaela (1171-1525). Rusko tak bolo konfrontované s ničivými marsickými silami najprv akoby na pudovo –astrálnej rovine, Mongoli ničili pre potešenie, nemali žiadnu ideológiu, a druhy krát v podobe boľševizmu útočil boh Marsu na vyššej mentálne -ideologickej úrovni.

Aké boli celkové dôsledky 70 ročného vládnutia komunistickej vlády? V dôsledku industrializácie a kolektivizácie boli obrovské demografické zmeny v štruktúre ruskej spoločnosti. To zapríčinilo, že 80% Rusov už žije v mestách, čo znamená že Rusko prestalo byť krajinou roľníckej kultúry. Starý posvätný vzťah k pôde sa prerušil, začala sa pomaly vyvíjať duša rozumová a trochu aj vedomá. Vidiek zostal zdecimovaný a veľmi zaostalý. Priemyselný vývoj bol jednostranne orientovaný na ťažký priemysel, hutníctvo, baníctvo, energetiku. Spotrebný priemysel a služby boli minimálne rozvíjané, následkom bol chronicky absolútny nedostatok spotrebného tovaru a tiež potravín. Rusko a Ukrajina bývalé obilnice sveta, boli neschopné nasýtiť obyvateľstvo a obilie museli dovážať. Armáda a polícia spotrebovali obrovskú časť štátneho rozpočtu. V dôsledku absolútneho nedostatku hlavne spotrebného tovaru vznikla šedá ekonomika, ktorá objemom svojho obratu a organizovanosťou bola porovnateľná s oficiálnou ekonomikou. To malo za následok vznik jednej z najsilnejších a najkrutejších mafii na svete. Mafia fungovala na princípe prepojenia a obojstrannej spolupráci s KGB a straníckymi funkcionármi. ZSSR bola krajinou paradoxov, kde všetko hospodárske dianie fungovalo na základe neoficiálnych pravidiel. Vznikla vrstva neuveriteľne bohatej kasty mocných, ktorá sa stala neskôr iniciátorkou ekonomických zmien a základom vzniku novej budúcej kapitalistickej oligarchie.

Zaujímavý bol aj vývoj vedy počas komunistického vládnutia. Počas 70 rokov vzniklo veľa nových vedeckých ústavov a akadémii. Celková úroveň vedy si dokázala aj napriek častým čistkám hlavne v období najtuhšieho stalinizmu zachovať svoju vysokú úroveň. Vždy bolo možné doplniť chýbajúce intelektuálne kapacity z vnútorných zdrojov. Na vedu a výskum boli vynakladané obrovské čiastky financií. Najviac boli rozvíjané hlavne odvetvia vied ako medicína, fyzika, kozmonautika, biológia, chémia. Vznikli celé vedecké mestečká pod kontrolou KGB, kde boli vedcom poskytované dobré platy, byty a lepšie zásobené obchody ako inde. Samozrejme tento výskum a veda boli podporované hlavne z dôvodov vývoja nových zbraní, konvenčných, jadrových, ale aj chemických a biologických, ako aj z celkovej snahy hlavne v kozmonautike, o prestíž. Popri hlavnom výskume zameranom na atómový a zbrojársky priemysel, vznikal celý rad vedľajších užitočných objavov. Je menej známou skutočnosťou, že popri oficiálnej vede, existoval obrovsky výskum v oblasti psychotroniky, ktorý často fungoval v rámci alebo v koexistencií s oficiálnymi akadémiami a výskumnými ústavmi. Tu treba poukázať na istú súvislosť s výskumom v bývalej ČSSR. Od 50 rokov sa vedecky skúmali, napr. aj v rámci psychotronického laboratória PEL, rôzne nadzmyslové fenomény ako telepatia, telekinéza, dematerializácia, atď. Výsledky výskumov boli predávane do Ruska. Na základe práve týchto pražských výskumov sa v Rusku odštartoval ďalší nasledujúci psychotronický výskum. Tento výskum bol podporovaný z čisto pragmatických dôvodov možného použitia v armáde a tajných službách. Nakoľko boli v praxi tieto poznatky naozaj využívané aj vo vojenskej oblasti to sa môžeme len dohadovať. Ale hlavným dôsledkom tohoto výskumu bolo, že zostala až do súčasnosti zachovaná celá rada vedeckých ústavoch a množstvo vedeckých projektov, ktoré sa stali základom súčasného psychotronického výskumu a hlavne základom smerovania možnej budúcnosti celej ruskej vedy. Len námatkovo chcem vymenovať niekoľko prác, ktoré sa uskutočnili, alebo stále trvajú: Roku 1989 uskutočnila skupina vedcov a senzibilov spoločne s Kijevským inštitútom jadrovej fyziky rad experimentov, týkajúcich sa psychického pôsobenia na zrýchlenie rozpadu častíc atómov. Podarilo sa (približne) trojnásobne zrýchliť proces rozpadu uránového jadra na vzdialenosť 3,5 km od objektu. Od roku 1966, pracuje skupina vedcov z rôznych univerzít na programovaní mikroklímy v určitom danom regióne. Podnetné sú aj vedecké práce Šipova "Moderná fyzika a kozmická evolúcia človeka", práce Juzvišina o informaciológii čiže zákonitosti informačných procesov a technológií v mikro a makrosvetoch Vesmíru. Práce Vernandského o energo - informačných poliach. Práce akademika Akimova o torzných poliach. Zaujímavé a najviac známe sú aj projekty A. Ignatenka, súvisiace s Akadémiou kosmopsychosugestológie2, ako aj práce z oblasti karmickej diagnostiky3 od Lazareva ( člen Akadémie energo-informačných naúk v Petrohrade) a Svijaša .

Súčasnosť a možné trendy do budúcnosti

Veľká zmena nastala nástupom Gorbačova k moci. Tento muž bol po zrelej úvahe vybraný bývalým šéfom KGB Andropovom k nástupníctvu na najvyšší post. Úlohou Gorbačova bolo zrealizovať zmeny dohodnuté najvyššími kruhmi oboch superveľmocí USA a ZSSR. Staré dohody o rozdelení sveta dohodnuté na Jalte stratili, svoju platnosť, cieľom bolo dohodnúť nové prerozdelenie sveta. Svoju historickú úlohu Gorbačov splnil. ZSSR sa mocenský stiahlo z východnej Európy, zanikla Varšavská zmluva a RVHP. Nastal rozpad samotného ZSSR na viacej samostatných štátov a celkové vojensko-politické oslabenie. ZSSR prestalo existovať a nástupnícke Rusko stratilo štatút superveľmoci. Je zaujímavé, že jedným z neoficiálnych dôvodov na stiahnutie sa ZSSR z východnej Európy bol, určitými ekonomicko-politickými kruhmi západu dlho pripravovaný plán vytvorenia zjednotenej Európy. Toto akoby odzrkadľovalo duchovný fakt, že malým 72 ročným duchom času sa stal v roku 1989 Zachariel (Jupiter), ktorý je patrónom Európy a veľmoc Ruska sa akoby podriadila tomuto duchu času. V materiálnej rovine tento ústup z východnej Európy bol kompenzovaný sľubom ekonomickej pomoci. Je možné, že vďaka silnej Európe sa práve Rusko môže hospodársky vzchopiť a preniesť cez najťažšie obdobie.

Rozpadom ZSSR sa Rusko ocitlo v bode 0. Oficiálne sa zrušila vedúca úloha komunistickej strany. Vznikla možnosť podnikania. Nastal obrovský krach hospodárstva a anarchia. Mafia spolu s bývalými funkcionármi sa dravo vrhli na štátny majetok. Proces privatizácie sa zvrhol na rozkrádanie majetku. Vznikla nová kapitalistická oligarchia nesmierne bohatých jedincov, tzv. Nových Rusov. Nastala Jeľcinovská éra budovania ranného kapitalizmu na ruský spôsob. Treba si uvedomiť, že proces akumulácie kapitálu čo trval na západe stovky rokov, tu musel prebehnúť za 10 rokov. Celá Jeľcinovská éra bola v znamení chaosu v zákonoch, korupcie, nevyplácania miezd a škandálov. No vďaka dlhodobej skúsenosti v spôsobe prežitia a improvizácie, dokázali Rusi aj toto obdobie prežiť. Plusom tohoto obdobia bolo, že nastalo vytvorenie reálnych vlastníckych pomerov. Táto etapa Ruska v bode 0 je dobré zachytená v knihe A. Solženicina „Rusko v hmlách“. Tu je zachytený úpadok dedín, hospodárstva, zločinnosť, narkománia. Mafia sa stala hlavnou hnacou silou kapitalizmu. Napriek všetkému je toto obdobie príkladom obrovskej životaschopnosti ruského národa, ktorý bol schopný chopiť sa nového kapitalistického impulzu, aj keď väčšinou pretaveného do koristníckej živelnej podoby. Rok 1998 bol prelomový. Nastala umelo vyvolaná finančná kríza a krach asi 80 % všetkých ruských bánk. To znamenalo, že peniaze požičané vo svete zostali natrvalo v Rusku a časť z nich sa stala zdrojom nových investícii doma aj vo svete. Je zaujímavé, že z pohľadu analýz mnohých západných, materialisticky uvažujúcich analytikov a prognostikov z rokov 1990-1995 sa predpovedal úplný krach Ruska, rozvrat, nástup buď extrémnej pravice v podobe napr. Žirinovského alebo ľavice v podobe Ziuganova. Tu je vidieť zase krátkozrakosť materialistickej prognostiky, ktorá neberie do úvahy duševné sily. Karmický diagnostik Lazarev vo svojich dielach niekedy v 1994 hovoril že to vidí inak. Tvrdil, že vedomie Ruska, reálny svet Ruska je v chaose, no podvedomie Ruska je čisté, čo z hľadiska budúcnosti je dôležitejšie. Tvrdil, že žiadny extrém nenastane a Rusko sa bude postupne stabilizovať a hospodársky rozvíjať. Tak sa aj naozaj stalo.

Nástup Putina znamenal nástup novej éry, éry konsolidácie hospodárstva. S mocensky krytým chrbtom začal s najhlbšími reformami v dejinách Ruska od čias Petra Veľkého. Jeho prvým krokom bolo zníženie obrovského vplyvu finančnej oligarchie na politické dianie v krajine a vymedzenie hraníc ich vplyvu. Vytvoril nové organizačné usporiadanie Ruska. Konsolidoval bezpečnostnú situáciu a začal uplatňovať šikovnú zahraničnú politiku. Začal s hlbokými ekonomickými reformami. Od 1. januára 2001 má Rusko najnižšie dane z príjmov fyzických osôb v celej Európe. Parlament znížil aj dane z právnických osôb. Do roku 2004 sa má zrušiť aj daň z obratu. Do krajiny začali prúdiť miliardové investície. Počas najbližších siedmich rokov investujú západné naftárske spoločnosti do naftových a plynových ložísk na Sachaline 12–15 miliárd dolárov. Do roku 2030 vzrastie táto investícia na 30 miliárd dolárov. Američania vložia do projektov zábavného priemyslu až 3 miliardy dolárov. Nastali obrovské zmeny v poľnohospodárstve, keď sa do súkromných rúk prevádza štátna a kolchozná pôda, a súkromní vlastníci budú platiť iba jednu, pomerne nízku daň. Ruská spoločnosť Agros, ktorá v najbližších rokoch nakúpi pôdu za 200 miliónov dolárov, bude investovať do poľnohospodárstva a do potravinárskeho priemyslu. Toľko peňazí do poľnohospodárstva nového Ruska ešte nikto nevložil. Ďalšie spoločnosti, naftárske a metalurgické, vytvárajú ako o preteky vlastné agroholdingy. Na Kubáni, v južnej časti európskeho Ruska, v oblasti, kde sa nachádzajú najväčšie plochy černozeme, majú už prakticky všetky hospodárstva svojich investorov, ktorí horúčkovito rozvíjajú produkciu. Prvý raz od roku 1913 má Rusko prebytky obilia, takže už v najbližšom čase vyvezie najmenej 20 miliónov ton. V posledných rokoch ležali milióny hektárov poľnohospodárskej pôdy ladom iba preto, že sa nachádzajú v odľahlých končinách, kam nikoho ani nenapadlo investovať čo len jediný rubeľ. A zrazu ruské najväčšie firmy prejavili o tieto zapadákovy záujem, ba pretekajú sa, kto kúpi viac pôdy. Veľké spoločnosti do poľnohospodárstva smelo investujú, pretože už niekoľko schválených zákonov hovorí jasne, že pôda je súkromným vlastníctvom.
Rozvoj hospodárstva však podľa mňa pôjde iným smerom ako na západe. Rusku je určená naozaj svojská cesta vývoja. Rusko dosiahne tak do 20, 30 rokov hospodársku stabilitu ale prejde akoby v rýchlosti fázou klasického kapitalizmu, no nezostane pri ňom. Nastane stret dvoch protichodných tendencií, novej silnej kapitalistickej oligarchie a časti menších podnikateľov podnikajúcich novým, dá sa povedať, alternatívnym spôsobom. Táto časť ruských podnikateľov oslovená novým duchovným pohľadom na svet, práve pod vplyvom nových duchovných hnutí naozaj, teraz vzniká ( podrobnejšie o tom ďalej ). Tento trend je niečo špecificky ruským. Nikde v USA, ani na západe (nepočítajúc antropozofiou ovplyvnené hospodárstva, prípadne komúny typu Damanhur) nevzniká takýto nový spoločensko-hospodársky fenomén. Je to síce len trendom, ale práve v Rusku sa tento trend môže stať určujúcou silou. Od tohoto stretu dvoch hospodárskych tendencií, egoisticky zameraného veľkokapitálu rozširujúceho svoj vplyv prostredníctvom politiky a moci z hora dole a stredného podnikateľského stavu fungujúceho už na princípe sociálneho bratstva budovaného smerom zdola , bude závisieť, či a ako rýchlo vznikne v Rusku zárodok nového typu civilizácie akéhosi duchovného komunizmu4 . Som presvedčený, že v USA by tento stret ani nemohol nastať, keďže akékoľvek skutočné alternatívne snahy sú potláčane veľkokapitálom už v zárodku, no práve v Rusku v dôsledku zvláštnosti ruskej duše konajúcej zdanlivo nelogicky a iracionálne môže dojsť k zvláštnej symbióze veľkokapitálu a alternatívneho spôsobu života.

Ďalším dôležitým prvkom v mozaike súčasného Ruska je obrovský rozmach pravoslávnej cirkvi a rast jej vplyvu ako v duchovnej oblasti tak v hospodárskej. V súčasnosti je pravoslávna cirkev úzko zviazaná s vládou Ruska. Naozaj začala účinne zapĺňať vákuum po komunistickej ideológii. Stáva sa doslova štátnou cirkvou, tak ako bola počas cárskej minulosti. Pravoslávna cirkev si v Rusku vydobyla výnimočné postavenie v politike aj biznise. Cirkev je centralizovanou a skutočne živou silou v štáte. Ako zaujímavý príklad prepojenia pravoslávnej cirkvi s biznisom a štátom je spojenie s obrovským naftárskym podnikom Lukoil, ktorý je jeden z najdôležitejších zdrojov valút pre ruské hospodárstvo. Za 10 rokov existencie sa Lukoil prepracoval medzi najvplyvnejšie ropné spoločnosti na svete. V minulom roku, ako prvá ruská firma prevzal americkú konkurenčnú spoločnosť Getty Petroleum, vlastníka viacerých benzínových čerpadiel v USA. Lukoil je jedným z hlavných sponzorov pravoslávnej cirkvi, okrem nej však financuje aj projekty na podporu múzeí, orchestrov, športových klubov, ale aj mnohé rozvojové projekty po celom Rusku. Aj keď štát vlastní vo firme len malý podiel, prezident Lukoilu si vždy udržiaval dobré vzťahy s prezidentskou administratívou, minulou Jeľcina aj súčasnou Putina. Po niekoľkých desaťročiach perzekúcie v ZSSR, aj keď nie úplného zákazu, zaznamenáva dnes pravoslávna cirkev v Rusku renesanciu. V 80. rokoch vlastnila iba 18 kláštorov, dnes ich má okolo 500. Okrem majetku rastie aj jej vplyv, hlavne patriarchu Alexija, na šéfov politických strán, ktorí zasa cirkvi poskytujú veľké právomoci, zahŕňajúce aj mnohé reštrikcie pre iné vyznania. Cirkev si vydobyla výnimočné postavenie aj v biznise. V 90. rokoch patrila k najväčším dovozcom spotrebného tovaru v Rusku a začiatkom tohto roka podpísala s Lukoilom dohodu o vytvorení spoločných podnikov, ku ktorým patria aj remeselnícke dielne a benzínové čerpadlá. Toto je zaujímavé prepojenie cirkvi, vlády a podnikateľov. Pravoslávna cirkev je silne patriarchálna, no vnútorne veľmi živá. Má hospodársku silu, ktorá sa stále stupňuje a aj reálnu morálnu silu. Na rozdiel od katolíckej cirkvi, je pravoslávna cirkev najmenej zaťažená krvavou minulosťou a nikdy úplne nepreťala svoje mystické korene. V mnohých súčasných ruských kláštoroch sa pestuje silné ezoterické vedenie. Je veľký predpoklad, že táto cirkev je naozaj schopná sa premeniť, vnútorne sa oplodniť ezoterickými znalosťami. A čo je najdôležitejšie, hlboká duchovnosť nie je pestovaná odtrhnutá od reality, ale existujú tu reálne prepojenia na súčasnú ruskú vedu a spoločnosť. Veľa pravoslávnych kňazov polooficiálne prijíma mnohé ezoterické pravdy.

Za posledných 10 rokov nastal v Rusku obrovský rozmach ezoteriky v rôznych podobách. Okrem všetkých možných prúdov a foriem , často zafarbených šamanizmom a ázijskou spiritualitou , je tu jedna nová, pre budúcnosť významná skutočnosť. Vznikli dve pomerne silné ľudové náboženské hnutia, podobné gnostickým kresťanom alebo katarom v stredoveku. V dôsledku svojich koreňov čerpajúcich z ruských tradícii starovercov a svätých mníchov, majú podporu aj u pravoslávnej cirkvi, v ruskej vede, u štátnych úradov a silnú podporu medzi podnikateľmi. Pozrime sa na ne bližšie. Prvé z nich je hnutie založené mladým, asi 35 ročným prorokom Vissarionom. Ako inšpirovaný napísal niekoľko kníh a dal impulz k založeniu duchovného hnutia. Ide o hnutie, ktoré v čistej jednoduchej podobe používa vlastnú symboliku a obrady, ide o akési spojenie ekológie duše a ekológie krajiny. Príslušníci hnutia založili v Krasnojarskom kraji na Sibíri so súhlasom a podporou miestnych štátnych orgánov vlastné mestečko Nový Jeruzalem, s vlastným ekologickým poľnohospodárstvom, podnikateľskými aktivitami, remeselnými dielňami, školami a vlastnými obradmi. K tomuto hnutiu sa pripájajú tisíce nových ľudí väčšinou z miest a zakladajú nové duchovne-ekologické usadlosti. Už teraz obýva sieť niekoľkých desiatok takýchto komún asi 8 tisíc ľudí a ďalšie stá tisíce s nimi sympatizujú. Ešte väčší ohlas a dopad na život celého Ruska majú posolstvá záhadnej sibírskej pustovníčky Anastasie. Prostredníctvom kníh V. Mergeho sa stala inšpirátorkou vedcov, umelcov, vytvorila nový možný obraz života Ruska, stala sa inšpirátorkou naozaj niečoho, čo v krátkej budúcnosti desiatok rokov sa môže stať zárodkom nového typu civilizácie. Zarážajúca je dynamika vývoja oboch týchto hnutí. Obe trvajú asi 6 rokov a už teraz majú veľký dosah a reálny úspech, čo svedčí o úspešnom reagovaní ruskej duše na impulz ruského národného archanjela. Je zaujímavé, že najväčšiu iniciatívu preberajú v oboch hnutiach nie nejaký ezoterický rojkovia a intelektuáli, ale bývalí dôstojníci a podnikatelia, všetko ľudia prakticky a reálne stojací pevne na zemi. Využívajúc know-how modernej civilizácie, zakladaním nadácií, finančných fondov, nových podnikateľských zväzov, informačnej technológie, sa čerstvé sily novo utvárajúcej duše vedomej vznikajúce v ruskom národe, začínajú dávať do služieb nie Mamonu (Ahrimana), ale celej spoločnosti, čo je potešiteľnou skutočnosťou. V týchto hnutiach sa duchovno vidí nielen abstraktne, ale konkrétne v celej prírode, kultúre, sociálnom a už aj hospodárskom živote. Je aplikované do reálneho praktického života. Týmto sa akoby ideál antropozofie o oplodnení celého spoločenského diania duševne-duchovnými silami, stával v Rusku realitou.
Ezoterické pravdy pestované v pravoslávnej cirkvi a v nových ľudových náboženských hnutiach sú potvrdzované aj oficiálnou ruskou vedou, ktorá prostredníctvom akadémii a vedeckých ústavoch zdedených po komunistoch vytvára skutočne nový druh, dalo by sa povedať už duchovnej vedy, zárodku skutočnej sofiológie. Je zvláštnym rysom ruskej duše, že duchovné poznatky sú prijímané vnútorne citom. Na rozdiel od západného myslenia, kde vedec mysliaci rozumom nič necíti, musí sa spoľahnúť len na vonkajšie pokusy a analytické zhodnotenie, ruský vedec dokáže svojím citom umiestneným akoby v hlave, intuitívne poznať skutočnú pravdu a potvrdiť ju. A je dobre, že táto vedou potvrdená pravda sa stáva aj podkladom pre rozhodovania vládnych orgánov a podnikateľov. Napríklad mnoho veľkých štátnych a súkromných podnikov využíva pri vypracovávaní svojich hospodárskych stratégii karmickú diagnostiku. Dobrým príkladom sú udalosti z 11. septembra. V Ústavom strategických štúdii Ruska vypracovanej hospodárskej stratégii na rok 2001 sa dopredu počítalo s výkyvmi na medzinárodných kapitálových a komoditných trhov v čase okolo 11. septembra a to čisto na základe merania energetiky jednotlivých geografických celkov a časových úsekov prostredníctvom metódy karmickej diagnostiky. Tomuto sa v hospodárskom pláne prispôsobili ekonomické parametre a Rusko naozaj neutrpelo ekonomickú stratu, ale dokonca profitovalo zo zmien cien zlata a ropy.

Ešte raz si zhrňme všetky skutočnosti a vydedukujme z nich možné trendy. Racionálne, individualistické usporiadanie spoločnosti ako na západe nemá pre Rusko cenu. Vnútorne cenený je sociálny duchovný kolektivizmus. Ak sa duchovná veda zo západu v podobe antropozofie premenenej prostredníctvom strednej Európy na sofiológiu dokáže organický spojiť a tvorivo oplodniť ruskú vedu, kultúru a celý duchovný život, môže naozaj vzniknúť nová spoločnosť na báze akéhosi duchovného komunizmu, ktorý by bol tým, čo by sa v roku 3200-3500 malo stať slovanskou kultúrou. Rusko nemôže definovať seba samého ako Východ a stavať sa tak proti Západu. Rusko si musí seba samého uvedomiť ako Západ. Pod vplyvom strednej Európy však Rusko musí zbaviť svojej pasivity a prejsť k sebareflexi a duchovnej odvahe. Asi nikdy Rusko nedosiahne ten typ uhladeného blahobytu, aký ma západ. Rusko musí byť veľké a silné, iba tak môže prekonať pokušenia tohoto sveta. Rusky národ je svojím duchom a poslaním národom nadštátnym a nadnárodným, spejúci k vyššej duchovnej pospolitosti - Sobornosťi ktorý by Rusko malo dosiahnuť v 6. poatlantskej kultúrnej epochy. Kľúč k tomu, aby rusky národ bol ovplyvnený aj dušou vedomou je v Strednej Európe. Zduchovnená duša vedomá v podobe duchovnej vedy môže byť prijatá Ruskom. Rusko by nemalo prijať od Európy to, čo je vonkajšie a čo v svojej podstate nie je ani stredoeurópske ale západoeurópske, alebo skôr americké. Stredoeurópska kultúra ducha sa musí spojiť s Východnou Európou.

Proces oslobodzovania sa Ruska od vonkajších aj vnútorných následkov komunizmu spolu so stabilizáciou hospodárstva, by malo trvať zhruba 100 rokov. Duchovné zjednocovanie s ostatnou Európou by malo trvať ďalších 200 rokov. Súčasne v politickej rovine bude prebiehať postupné zjednocovanie a vytváranie akejsi Východoslovanskej únie zloženej určite s Ruska, Ukrajiny, Bieloruska, Srbska a so silnými hospodársko-spoločenskými vzťahmi ku krajinám Strednej Európy. Okrem hospodárskeho a zahranične politického vzostupu Ruska, v porovnaní k ostatným častiam sveta vidím v regióne Východoeurópskej únie ostrov celkovej obrody a vyslovene rozkvetu kultúry, vied a umenia. Znovu nastane zvýšenie pôrodnosti, zníženie kriminality a úspešné riešenie ekologických problémov. Okrem lokálnych drobných konfliktov a to hlavne v dobe prvých 100 rokov, do roku 2300 nevidím žiadny významnejší konflikt a to aj v dôsledku šikovnej diplomacii snažiacej sa vyhnúť otvoreným konfliktom. Celý tento vývoj do roku 2300 súvisí s vládnutím ducha času Michaela. Počas Michaelskej doby, ruský vývoj čaká ešte dvoje pokušenie, ktoré vlastne už prebieha, zo západu v podobe ahrimanského materializmu a z východu v podobe atavistickej tibetsko-indickej spirituality, ktorá bude chcieť Rusko odlákať od vývoja duše vedomej. Okolo roku 2300 by mohlo Rusko vstúpiť do novej etapy svojho duchovne-historického vývoja. Nový duch času Orifiel ( Saturn ) prinesie asi na dobu ďalších niekoľko sto rokov zakonzervovanie daného stavu a možnú celkovú stagnáciu duchovného rozvoja, respektíve stiahnutie sa do podvedomia Ruska. No práve veľmi dôležité je to, v akej kvalite a kvantite bude Ruskom uchopený a realizovaný Michaelský impulz v čase do roku 2300. Od toho, čo bude v tomto čase zasiate, bude závisieť aké plody sa vynoria v budúcnosti okolo roku 3200, ako plody novej Slovanskej kultúry. Na západe človek niečím je, v strednej Európe sa niečím stáva a na východe niečím bude.

David Sulík
2002