Druhé hlavné meditačné cvičenie

Meditácia nad krížom s ružami

Je to základné a dôležité dnes už klasické rosekrucianské meditačné cvičenie. Predstavme si rastlinu, ako korení v pôde, ako vyháňa list za listom, ako sa rozvíja do kvetu. A teraz si predstavme vedľa rastliny človeka. Oživme v duši myšlienku, že človek má vlastnosti a schopnosti, ktoré proti vlastnostiam a schopnostiam rastliny môžu byť označené ako dokonalejšie. Predstavujme si, ako sa podľa svojich citov a svojej vôle môže človek pohybovať sem a tam, kým rastlina je pripútaná k pôde. Ale tiež si povedzme: áno, človek je dokonalejší než rastlina, ale u neho sa mi objavujú tiež vlastnosti, ktoré na rastline nevidím a ich neprítomnosť sa mi môže v určitom smere javiť dokonalejšia než ich prítomnosť u človeka. Človek je naplnený žiadosťami a vášňami, nimi sa často riadi vo svojom chovaní.. U rastliny pozorujeme ako sa riadi čistými zákonmi rastu od listu k listu, ako bez vášne otvára kvet cudnému slnečnému lúču. Predstavím si teraz, ako zelená šťava preteká rastlinou a ako je prejavom čistých, mimo vášni, zákonov rastu. A potom si predstavme, ako červená krv tečie cievami človeka a ako je výrazom pudov, žiadostí a vášní. To všetko nechám vo svojej duši povstať ako živú myšlienku ako obraz. A teraz si predstavím, ako človek je schopný vývoja ako môže svoje pudy a vášne čistiť svojimi vyššími duševnými schopnosťami. Predstavujem si, ako sa tým niečo nižšieho v týchto pudoch a vášňach zničí a ako sa zase zrodí na vyššom stupni. Potom si budem môcť predstaviť krv ako prejav očistených pudov a vášní.

 Predstavím si v duchu ružu a poviem si: v červenej šťave ruže vidím zeleň rastlinnej šťavy premenenej na červeň. Červená ruža nasleduje podobne ako zelený list bez vášne, zákony rastu. Nech sa mi červená farba ruže stane symbolom takej krvi, ktorá je prejavom vyčistených pudov a vášní, ktorá svoju nižšiu časť odvrhla a vo svojej čistote sa rovná silám, pôsobiacim v červenej ruži. A teraz sa pokúsim takéto myšlienky spracovať nielen rozumom, ale ich nechám ožiť v cítení. Môžem mať oblažujúci pocit ak si predstavím čistotu a nevášnivosť rastúcej rastliny. Môžem v sebe vzbudiť pocit, ako určitá vyššia dokonalosť musí byť vykúpená nadobudnutím pudov a žiadostivosti. Tým sa môže pocit blaženosti, ktorý som sprvu pocítil, premeniť vo vážny pocit. Potom sa vo mne môže pohnúť pocit oslobodzujúceho šťastia, ak sa oddám myšlienke na červenú krv, ktorá sa môže stať nositeľom vnútorne čistých zážitkov, ako červená šťava ruže. Záleží na tom, aby sme neboli voči myšlienkam, ktoré slúžia k vybudovaniu symbolickej predstavy bez citu.

 Keď sme sa dostatočne naplnili takýmito myšlienkami a citmi, premeňme si ich v symbolickú predstavu. Predstavme si čierny kríž. Ten nech je symbolom pre to, čo bolo ako nižšie zničené v pudoch a vášňach a na mieste, kde sa ramená kríža pretínajú si predstavme sedem červených, žiariacich ruží, usporiadaných do kruhu. Tieto ruže nech sú symbolom krvi, ktorá je prejavom očistených vášní a pudov. Takáto predstava, ak sa jej naplo oddáme vo vnútornom pohrúžení, má pre dušu povzbudivú silu. Každú inú predstavu musíme sa snažiť vylúčiť z mysle. Len charakterizovaný symbol sa má v duchu vznášať pred našou dušou tak živo, ako je to len možné. Nie je bezvýznamné, že meditujúci si tento symbol nepredstavuje v mysli hneď ako už hotovú predstavu, ale že si ju musí najskôr vybudovať určitými predstavami o rastline a človeku. Účinok takého symbolu totiž závisí na tom, že sme si ho už pred tým spomenutým spôsobom zostavili skôr, než ho použijeme k vnútornému pohrúženiu. Ak si ho predstavíme bez toho aby sme si ho napred vo vlastnej duši vybudovali, zostane tento obraz chladný a menej účinný.

 Pri pohrúžení si však nemáme vyvolávať v duši všetky prípravné myšlienky, ale musíme mať v duchu živo sa vznášajúci obraz a pri tom nechať spolupôsobiť pocit, ktorý sa dostavil ako výsledok prípravných myšlienok. Tak sa stáva symbol znamením vedľa pociťovaného prežívania. Účinnosť spočíva práve v spočívaniu duše v tomto prežívaniu. Čím ďalej  môžeme v ňom spočívať bez toho, aby sa do toho miešala  iná predstava, tým účinnejší je celý dej. Je však dobre, ak si opakujeme častejšie daný spôsob budovania obrazu, aby cit nevybledol. Čím viacej trpezlivosti máme k takému obnovovaniu, tým je obraz pre dušu významnejší.