Báseň 10
Jeseň
Jeseň
udrela mi
do srdca túžbou,
čo vonia lístím,
od Zeme
k nebu spojená
v bezbrehom a tichom
spočinutí.
Pri strome
ťa počkám,
kde striebro,
čo sa z neba leje
ma zohrieva,
ako myšlienka
na teba,
na stopy v snehu,
ktoré len tak
končia
nikde.
Venované VP