Báseň 6

V podsvetí

A zas
a znova
večný smäd,
svetlá v pozadí
nepokojná mucha
v daždi sa rozpadá
bodnutie škorpióna
krv iného
a večne, večná večnosť
vynárajúca sa sila
navždy donesená,
neskoro narodená
čierna.......
Matka hlbočiny,
kto ma uši nech počuje,
úplne odrezaná
od mihotania,
nič nechápajúca
a bez seba samej.
Studené modré oči
milovanej.
Večná premena,
smrťou odkojená
a znova zrodená
s otázkou na perách
ako sfinga.
Boli ste drahí moji v podsvetí?