Báseň 9
Žena s cudzích svetov
Možno stromy
to vedia,
vo vetvách
múdrosťou sa kývu
ako vtáky unavené,
zo strany na stranu.
Tie stromy
čo mi spievajú
nápev piesne
dávno známej,
ktosi ich zasadil
na hrobe neznámeho,
korene dávno
srdce mu prerástli.
A rastú ďalej
do hlbín
k Veľkej Matke,
tam k brehom
prvotného mora,
vlny ktorého
sa valia
v ohnivých
cunami
mojich myšlienok.
Len ty ich utíšiš
žena z cudzích
svetov.