Mesačná a slnečná jasnovidnosť

V súčasnosti vzniká na verejnosti dojem, že jasnovidnosť je niečo čo sa dá pomerne ľahko a rýchlo získať. Množstvo ľudí venujúci sa konzumnej ezoterike sa stávajú na posedenie v hypnóze „jasnovidnými“ a vypovedajú o svojich minulých životoch, ľudia zvládajú jasnovidné a telepatické schopnosti počas víkendových kurzov ovládania vedomia, nechávajú si otvoriť čakry “majstrami „ , ktorým ešte len predvčerom urobil niekto to isté. Stále väčšie množstvo ľudí vidí a má kontakt s Plejaďanmi, s rôznymi majstrami, nirvanickými inteligenciami, počujú hlasy anjelov a mimozemšťanov. Dnes ľudia, ktorí nikdy na sebe duchovne nepracovali, v priebehu niekoľkých mesiacov publikujú knihy o najhlbších tajomstvách kozmu, o minulosti a budúcnosti ľudstva, o vzdialených svetoch, o zmysle života. Správy a zjavenia získané prostredníctvom channelingu, automatickej kresby, písania a pod. si však navzájom odporujú a jedna druhú vylučujú. Veľmi často odporujú aj fyzickej skutočnosti a zdravému sedliackému rozumu. Tá istá osoba uvedená do hypnózy o 20 rokov neskôr, alebo inými hypnotizérmi vidí svoje minulé životy inak ako predtým. Ufo-kontaktéri vraj sprostredkujú informácie priamo z centrálneho velenia mimozemských lodí, ohlasujú prelety lietajúcich tanierov, evakuácie na iné planéty, zastavenie rotácie Zeme, naklonenie zemskej osi, prepólovanie zemského magnetizmu, prechod Zeme do piatej dimenzie a pod. Tieto udalosti sa nikdy nekonajú poprípade sa vždy musia na poslednú chvíľu odložiť. Dezorientácia v oblasti nadzmyslového vnímania je taká veľká, že sa nerobí rozdiel medzi channelingom a zasvätením, medzi osvietením- ku ktorému ti najväčší svätci a velikáni ducha dospeli po mnohých životoch – a duševnou senzibilitou, ktorá môže vzniknúť aj v dôsledku vrodeného nedostatku magnetizmu alebo po úraze hlavy. Ak máme do tohoto vniesť nejaký poriadok, musíme si uvedomiť rozdiely medzi duševnou senzibilitou a duchovným poznaním, medzi médiumitou, čiže sprostredkovaním cudzích informácií a poznaním, ktoré je naše vlastné.

 Pod jasnovidnosťou sa dnes vo všeobecnosti rozumie len bližšie neurčená, záhadná schopnosť získavať informácie mimozmyslovou cestou. Existuje však viacero spôsobov prenikania do nadzmyslového sveta, ktoré sa líšia nielen stupňom, ale aj podstatou svojej metódy. Každý z nich má svoje prednosti aj úskalia, každý umožňuje nahliadnuť len do určitej oblasti neviditeľného sveta; a nie všetky sú rovnako spoľahlivé. Ak máme hodnotiť jednotlivé druhy jasnovidnosti správne, musíme najprv porozumieť, ako vznikajú. Človek je svojím fyzickým telom súčasťou minerálneho sveta. S rastlinami má spoločné éterické so zvieratami astrálne telo. Éterické telo včlenilo fyzickému životné funkcie a astrálne nervovú sústavu. Človek má však ešte aj štvrtý článok, ktorý zvieratá nemajú, ktorý ho práve robí človekom: jeho ja, ktoré mu umožňuje bdelé pojmové myslenie, reč, sebauvedomenie, slobodu, a ktoré sa mu má stať aj sprostredkujúcim článkom k vyšším svetom Ducha, morálnych a estetických hodnôt. To sú teda štyri hlavné články človeka. A rozličné stavy vedomia potom vznikajú rozličnou konfiguráciou jednotlivých nadzmyslových článkov človeka medzi sebou:

 Bdenie a bezsenný spánok

 Počas dňa sa tri vyššie články - éterické telo, astrálne telo a ja - nachádzajú vo fyzickom tele. To umožňuje človeku mať predmetné vedomie a sebauvedomenie vo fyzickom svete. V noci sa ja s astrálnym telom z fyzického tela uvoľňujú; astralita sa odpútava z nervovej sústavy, takže človek nevníma, nepohybuje sa, ani si nie je vedomý seba samého. Len životné funkcie pokračujú, keďže vo fyzickom tele stále zostáva telo éterické. Tak vzniká stav spánku. V spánku sa človek stáva podobným rastline. Rastliny sú vlastne stále v stave podobnom spánku. Astralita sa rozvolní do podoby dvojitej špirály (galaxie), ktorá sa svojimi ramenami stráca v kozmických diaľkach. Čo ľudská duša prežíva v noci, na svojich cestách, si obyčajný človek (na rozdiel od zasvätenca) nepamätá, lebo na proces zapamätávania je potrebné éterické telo, ktoré zostalo v posteli.

 Snívanie

Pri prebúdzaní, keď sa ja a astrálne telo vracajú, dotkne sa astrálne telo éterického ako prvé a človek si zapamätá posledné zlomky sekúnd predtým, než "príde k sebe". Prežíva obrazy plné symbolov a intenzívneho citového náboja. V tej chvíli má vedomie, ale nie bdelé vedomie seba samého; je v stave intenzívneho uvedomovania si, nemôže sa však z toho, čo prežíva, vyčleniť, nemôže sa na základe slobodnej, racionálnej úvahy ovládnuť a rozhodnúť, že bude prežívať niečo iné; je pasívnou súčasťou deja, ktorý ho unáša, ktorý si uvedomuje, ale nevyberá, ktorému nemôže odolať. To je stav snenia: stav uvedomovania si bez vlastného, slobodného ja. Spolu s astrálnym telom sa však vracia aj jástvo, a človek sa zobudí. Je to len krátky okamih, v skutočnosti len zlomky sekúnd, kedy sa človeku sníva. Na tento krátky okamih sa človek podobá zvieraťu: jeho astrálne telo je už čiastočne zapojené, no ešte nie jeho ja. Zvieratá sú vlastne stále v stave podobnom snívaniu.

 Námesačnosť

Uvedené tri stavy vedomia - bdenie, snívanie a hlboký spánok - sa bežne u človeka striedajú každý deň a každú noc. Za výnimočných okolností je však možný aj stav, ktorý nie je bežný. Stav, kedy sa astrálne telo trvalo nachádza vo fyzickom tele, zatiaľ čo ja zostáva v duchovnom svete. Tento stav sa volá námesačnosť. Človek takpovediac sníva s otvorenými očami. Pohybuje sa, ale nevie, čo robí. Bez strachu lezie po rímsach a strechách domov, s istotou kladie nohu pred nohu. To znamená, že zmyslové orgány vnímajú; on vidí, počuje, ale neuvedomuje si, čo to znamená. Až keď na neho niekto zakričí a on "príde k sebe", uvedomí si význam situácie.

 Astrálna médiumita

Takýto stav, podobný námesačnosti, možno vyvolať aj umelo: sugesciou a autosugesciou. Vlastné ja subjektu sa čiastočne alebo úplne odpojí, a astrálne telo a nižšie články sa uvoľnia na použitie inými duchovnými bytosťami. Tento stav vedomia sa volá astrálna médiumita. Médium sa pohybuje a vníma, ale ten, kto z neho hovorí, kto v ňom rozmýšľa, kto cez neho koná, je niekto druhý. Pocity, predstavy, myšlienky sa objavujú priamo v astrálnom tele média, bez vedomej účasti a vôľovej kontroly jeho vlastného ja. Iný duch používa psychofyzické schránky média, a keď médium príde k sebe, nevie, čo sa s ním robilo a prečo.

 Hypnotický spánok

Ak sa v sugescii ďalej pokračuje, začne sa uvoľňovať aj astrálne telo. Nastáva tzv. hypnotický spánok. Hypnotizovaný prestáva vnímať a reagovať na svoje okolie; pre svoje okolie zaspí. Astrálne telo sa stiahlo z fyzického sveta. Zostáva tu však úzka astrálna páska, ktorá ho spojuje s hypnotizérom; takže hypnotizovaný nevníma nič okrem hlasu hypnotizéra a jeho príkazov. Hypnotizér teraz nahradzuje hypnotizovanému nielen jeho vôľu a myslenie, ale aj jeho vnímanie. Vkladá myšlienky a vnemy priamo do jeho éterického tela. Hypnotizovaný vníma to a len to, čo hypnotizér chce. Čo a koľko si hypnotizovaný po prebudení zapamätá - alebo či zažije stratu pamäti - závisí tiež od vôle hypnotizéra. Hypnotizér môže cielene odpútavať astrálne telo hypnotizovaného z nervovej sústavy, takže tento napr. necíti bolesť. V 19. storočí sa preto hypnóza používala na anestéziu (znecitlivenie) pri amputácii končatín, u zubára a pod., až kým v roku 1848 neobjavili chloroform. Keďže hypnotizér pôsobí priamo do éterického tela hypnotizovaného, môže ovplyvňovať aj jeho životné funkcie: môže napr. ovplyvniť hlad, rytmus srdca a pod. Hypnózou sa dajú ovplyvniť zlozvyky ako fajčenie, spôsobiť bez ohňa pľuzgiere ako po popáleninách, ale aj popáleniny urýchlene liečiť. Univerzitný výskum hypnózy v 60-tych rokoch ukázal, že najľahšie sa dajú hypnotizovať deti vo veku 8-12 rokov, teda v druhom sedemročí života, kedy sa ich éterické telo ešte len formuje, a astrálne telo je spojené s fyzickým zatiaľ len voľne. Z toho istého dôvodu sú v priemere hypnobilnejšie ženy, pretože ich astrálne telo menej vniká do tela éterického.

 Kataleptický tranz

Ak sa sugescia ešte viac prehĺbi, začína sa z fyzického tela uvoľňovať aj telo éterické. Životné funkcie sa spomaľujú, bezmála zastavujú. Fyzické telo stuhne a vychladne. Nastáva tzv. kataleptický tranz. V tomto stave sa človek začína podobať na minerál - fyzickú štruktúru bez známok života. Keby sa životné sily odpútali z organizmu celkom, rovnalo by sa to smrti. Často opakované cudzie zásahy do životného tela však spravidla nezostanú bez následkov na zdraví; takže nejedno médium zaplatilo za výskum narušeným zdravotným stavom alebo dokonca predčasnou smrťou. Jeden z najslávnejších jasnovidcov, Edgar Cayce, podával informácie zo spánku celé štyri desaťročia; ku koncu sa však veľkým počtom seáns vyčerpal a zomrel na infarkt.

 Slnečná a mesačná jasnovidnosť

Rozličné stavy vedomia a vnímania teda vyplývajú, ako sme videli, z rozličných pomerov nadzmyslových článkov človeka medzi sebou. A to najdôležitejšie triedenie jasnovidnosti - na dva základné druhy - vyplýva z rozdielneho pomeru ja k obalom. Astrálna médiumita sa niekedy nazýva aj mesačnou jasnovidnosťou, lebo spočíva čisto vo vnímaní astrálnym telom, bez účasti ja. Podobne v hypnóze síce človek vníma étericky, ale za cenu straty vlastného ja, vlastnej vôle. Pri slnečnej jasnovidnosti však človek poznáva prostredníctvom svojho ja, tej iskry ducha, ktorá, pochádza zo Slnka. Pri mesačnej jasnovidnosti jemnohmotné obaly ducha len pasívne zrkadlia vôľu iných duchovných bytostí. Pri slnečnej jasnovidnosti je duch sám aktívnym poznávacím subjektom. V prvom prípade sa človek dostáva do duchovného sveta tak, že sa stáva nástrojom bez vlastnej identity, že stráca vedomie o sebe samom, jeho vlastné ja sa rozplýva; v druhom prípade vstupuje do duchovného sveta ako sebavedomá, samostatná bytosť, ktorá sa slobodne stýka s ostatnými duchovnými bytosťami okolo seba. Médiumita spočíva v tom, že vlastné ja človeka je z komunikačného procesu vynechané. Niekto iný môže prenášať správu tak, že si ju uloží do pamäti, do éterického tela, a predsa nemusí chápať jej význam. Obsahu správy porozumie len odosielateľ a adresát, no nie ten, kto ju prenáša. Podobným spôsobom pôsobia pri mesačnej jasnovidnosti iné bytosti bezprostredne do astrálneho, mentálneho alebo éterického tela človeka, t.j. rovno do niektorej z jeho nižších schránok, pričom najvlastnejšie jadro ľudskej bytosti je z takého procesu celkom vynechané. Podstata toho procesu, ktorý umožňuje médiu prijímať informácie, je však zároveň jeho achillovou pätou, kvôli ktorej sa médiumita nikdy nestala a ani nemôže stať poznávacím základom pre budovanie čohokoľvek reálneho. Médium sa stáva médiom tým činom, že eliminuje štvrtý, najvyšší článok svojej bytosti, ktorý má tu na zemi - svoje ja - a prepožičiava sa ako nástroj pre ja iných bytostí. So svojím ja sa však vzdáva práve toho článku svojej bytosti, ktorý je nositeľom bdelého pojmového myslenia a úsudku, slobody a zodpovednosti, ktorý je nositeľom zmyslu pre Pravdu, Krásno a Dobro a všetkých hodnôt, ktorý je jediný schopný rozlíšiť pravdu od klamu, pravé hodnoty, a chápať zmysel vecí. Keďže médium sa vzdáva kontroly nad sebou, a stráca vedomie seba samého, nemôže kontrolovať ani to, kto alebo čo sa cez neho potom prejaví. Môže to byť niektorý duch zomrelého, nejaká hierarchická bytosť, dobrá aj zlá, alebo úryvok cudzej myšlienkovej formy, ktorá zarezonuje v astrálnom tele média. Médium nemôže ručiť za to, či sprostredkované informácie budú pravdivé. Nemôže prevziať zodpovednosť za kvalitu podaných informácií, lebo samo nie je ich tvorcom, ale len sprostredkovateľom. Pôvodcu podaných informácií a jeho úmysly vôbec nepozná, lebo ja tej druhej bytosti je tu vždy práve vtedy, keď tu jeho vlastné ja nie je, a naopak. Po precitnutí z tranzu sa médium samo ako posledné dozvedá, čo rozprávalo. Často to bývajú veci, ktorým ani samo nerozumie, alebo môžu byť aj v rozpore s jeho vlastným presvedčením. Edgar Cayce napríklad z hlbokého spánku poučoval ľudí o reinkarnácii, na čo sa potom sám na seba veľmi roztrpčoval, lebo za bdelého vedomia bol poctivý presbyterián. Slnečná jasnovidnosť nevyžaduje žiadne zmenené stavy vedomia, lebo nevyraďuje bdelú silu nášho ja; človek vnútorne vystupuje k nadvedomiu bez toho, aby obyčajné bdelé vedomie stratil, a môže preto voľne kontrolovať všetky bytosti, ktoré vidí. Stýka sa s nimi asi tak, ako s ľuďmi okolo seba, a zostáva pri tom sám sebou. Astrálna médiumita vyžaduje stratu vedomia svojho ja, a hypnóza stratu vedomia celkom. Médium potom nemá kontrolu nad duchovnými bytosťami, ktoré cez neho pôsobia. Pri jednom médiu sa môže vystriedať celý rad rozličných bytostí a informačných vplyvov, ktoré sú celkom protirečivé. Tak dokáže jedno médium bez mihnutia oka vysloviť veci, ktoré sú dokonalým opakom toho, čo hovorilo pred štvrť hodinou; a vôbec si to ani nevšimne, lebo jeho vlastná schopnosť úsudku a uvedomovania si obsahu toho, čo bolo povedané, je celkom vypnutá. To neznamená, že by médium nemohlo podať aj pravdivé informácie. Problém je v tom, že médium nikdy nevie, kedy hovorí pravdu a kedy nie. Médium totiž vôbec nevie, čo hovorí. Pri mesačnej jasnovidnosti prechádzajú len rozmanité predstavy a obrazy bez pochopenia pred duševným zrakom média ako v snoch; médium nerozumie čo vidí, ani nedokáže videné zaradiť do zákona alebo dať videnému nejaký súvislý zmysel. Mesačná jasnovidnosť je zmiešanina klamu s pravdou; bez výberové, neuvedomelé zachytávanie informácií z astrálnej sféry. Médium síce môže podať aj mnohé správne veci, ale len pre toho, kto ich dokáže správne vytriediť, oddeliť zrnká pravdy od toho, čo primiešali bytosti žijúce v nečistej astralite. Zasvätenec dokáže podrobiť médijné správy revízii duchovných zákonov a vylúpnuť z nich ich pravdivé jadro.

 Zmyslové orgány duše

Slnečná jasnovidnosť vzniká tým, že človek pracuje na sebe; tzn. že jeho ja pracuje na jeho nižších schránkach, preniká ich sebauvedomením, preduchovňuje a pretvára. Astrálne telo, predtým kalné a nediferencované, sa začína spriezračňovať a organizovať. Z cností a z čistého pocitového sveta duše sa vytvoria vnútorné orgány, ako duchovné oko, ucho, duchovný hmat. Prečistené sily astrálneho tela sa menia na poznávacie nástroje Ducha. Mesačná jasnovidnosť vzniká tak, že človek sa iba pasívne "otvorí", vystaví svoje astrálne telo vonkajším vplyvom tak, ako je. Samotným "otvorením" sa však astrálne telo nijako nezdokonalí ani nevyvinie na vyšší stupeň. Pravý jasnozrak znamená postrehovanie čakrami prirodzeným , správnym vyvinutým. Predčasné a umelé otváranie čakier pasívnym spôsobom zvonka je pokus o postrehovanie obnaženými, no ešte nevyvinutými a deformovanými vnútornými zmyslovými orgánmi duše, ktoré nemôžu podať o duchovnom svete zatiaľ nič iné ako skreslené správy. Veď astrálne telo je otvorené duchovnému svetu aj každú noc, vo sne. Sny obyčajného človeka však majú sotva nejakú poznávaciu hodnotu. Sú vyžitím jeho subjektívnych strachov a túžob a - až na výnimky - neodrážajú nič vyššie, nič objektívne. Len tomu, kto svoje astrálne telo celkom spriezrační, stane sa priehľadným pre ešte vyššie svety Ducha, ktoré sú nad ním. Takéto spriezračnenie sa nazýva katarziou . Na tomto stupni sa duša žiaka podobá na tiché lesné jazierko, ktorého nepohnutá hladina sa za nočného bezvetria premení na zrkadlo a odráža nádheru hviezd na nebeskej klenbe. Žiak musí dokázať uviesť svoje duševné sily do pokoja a dokonalej rovnováhy, aby sa premenili na poznávacie sily. Duša človeka zameraného na pozemské veci sa podobá na neustále rozčerenú, rozbúrenú hladinu, v ktorej nie je vidieť nič, len rýchlo sa meniace a zmätené útržky jej pozemského okolia. Do sna každého človeka pôsobia anjeli; ale vášne v človeku zacláňajú ich pôsobenie ako oblaky hviezdy a okamžite deformujú každý prichádzajúci obraz vo sne do smeru planúcich túžob a strachov snívajúceho. Len čistý človek sa môže na svoje sny spoľahnúť, a kráľovstvo noci sa mu premení z ríše zmätku na klenotnicu inšpirácie. Preto človek, ktorý má dušu plnú nepokoja, osobných sympatií a antipatií, nespracovaných pocitov, nedokonalostí a necností, nemôže ani po "otvorení čakier", uvedení "do alfy" a pod. dúfať v nič viac, ako v znížený stav vedomia, v ktorom prežíva len svoje vlastné sny. Katarzia, očista astrálneho tela, umožňuje prvý stupeň vedomej, slnečnej jasnovidnosti - tzv. imagináciu. Imaginácia nevyžaduje nič menej, ako premôcť svoje osobné vášne a slabosti. Ten, kto potom ďalej pracuje na sebe tak, že prečistí a prenikne jasným vedomím nielen svoje astrálne, ale aj svoje éterické telo, prežije tzv. osvietenie. Osvietenie, premena éterického tela, umožňuje druhý stupeň solárnej jasnovidnosti - inšpiráciu. Inšpirácia nevyžaduje zase nič menej, ako premôcť hlboko zakorenené automatizmy, zvyky a zlozvyky svojej povahy; zvíťaziť nad samým sebou. Ten, kto odtlačí svoje očistené astrálne telo až do tela éterického, stáva sa zasvätencom. Výstup čo i len k tomu prvému stupienku nadvedomia však vyžaduje neobyčajnú vnútornú aktivitu ducha, aká zostáva bežnému svetskému človeku po celý jeho život niečím celkom neznámym. Médiumita naopak vyžaduje čím väčšiu pasivitu vlastného ja. Vystúpiť k nadvedomiu znamená zbystriť svoje vedomie neobyčajnou bdelosťou, nie upadať do polosnových, polonevedomých stavov. Médium je tak pravým opakom zasvätenca. Zasvätenec preniká svoje podvedomie silou svojho ja, presvetľuje ho a premieňa. Médium naopak rezignuje na svoje vlastné sily a svojmu podvedomiu sa oddáva. Už len zo zaužívaných slovných spojení musí byť zrejmé, že do mediálneho tranzu možno "upadnúť", avšak do osvietenia nemožno "upadnúť", ale sa k nemu len "povzniesť", "prepracovať", "vystúpiť".

 Slnečná a mesačná jasnovidnosť

Médium je spojené so všetkým, čo je na Mesiaci. Ale už nie s tým, čo je na Slnku. Preto mesačnú jasnovidnosť môžeme nazvať aj duševnou jasnovidnosťou; a slnečný jasnozrak jasnovidnosťou duchovnou. Médium preniká astrálnu auru ľudí, očistec, ríšu mŕtvych. Vidí osobné problémy ľudí a všetko duševno, ktoré smeruje k zemi a je so zemou zviazané. Vidí všetko, čo spadá do ľudskej karmy, i keď to nevie správne posudzovať a hodnotiť. Mediálne správy obsahujú popisy vrážd, nešťastí, zmyselných vášní, zla; preto sa mesačná jasnovidnosť dá výnimočne dobre použiť v kriminalistike. Mesačná jasnovidnosť preniká osobnú auru ľudí, to časné, subjektívne. Slnečný jasnozrak preniká podstatu vecí, to večné, objektívne. Odhaluje zákony kozmického Ducha múdrosti a lásky. Slnečný jasnozrak sa nezameriava na to egoistické, osobné, ale zaoberá sa výlučne nadosobným; preniká život hierarchických bytostí. Nesleduje individuálne, subjektívne aurické deje, ale sleduje kazuálne esencie, všade odhaľuje zákonité dianie a túži riadiť svoj osobný vývoj a vývoj ľudstva v súlade s nimi správne. Mesačná jasnovidnosť vidí následky; slnečná príčiny. Mesačný jasnozrak hladí pasívne v ústrety všetkému, čo je osudové; a fascinuje sa tým, čo je neodvratné. Slnečný jasnozrak dáva človeku do ruky kľúče, pomocou ktorých môže vziať osud do svojich vlastných rúk, a tým ho oslobodzuje. Veštica môže pomocou gule alebo z kariet predpovedať budúcnosť, môže vidieť blížiť sa nejaku karmickú udalosť v niekoho aure; ale len slnečný zasvätenec vie, čo má robiť, aby sa osudu vyhol a zmenil budúcnosť. Mesačná jasnovidnosť vníma podvedomie, slnečná nadvedomie. Astrálny jasnovidec vníma, čo si kto myslí, čo plánuje, sympatie a antipatie v duševnom okolí človeka. Preto sa mesačná jasnovidnosť najlepšie uplatní v osobnom poradenstve. Správne pochopená sa môže stať pomocným nástrojom sebaanalýzy. Mesačná jasnovidnosť sa však svojím charakterom nehodí na poznávanie nadvedomia. Pýtať sa astrálnej jasnovidky alebo média na Boha, vznik vesmíru, na zmysel života, kozmické zákony, hierarchické bytosti a pod. je neadekvátne. Astrálne médium môže odpovede na takéto otázky opäť čerpať len zo subjektívnej sféry Zeme, takže to, čo obdržíme, býva spravidla len protirečivá zmes viac alebo menej obmedzených pozemských názorov. U média musíme vždy počítať s tým, že v ňom spolupôsobí svet ľudských myšlienok - predstavy, želania a očakávania prísediacich a ďalšie vplyvy. V histórii sa však objavili aj médiá, ktoré významným a trvalým spôsobom zasiahli práve do vývoja ezoterickej filozofie. Ako je to možné? Napríklad osobnosť Heleny Petrovny Blavatskej, akokoľvek kontraverzná, predsa len priniesla pôvodné podnety, ktoré sa stali trvalou súčasťou základov celého radu neskorších ezoterických škôl. Podobným ojedinelým prípadom je rozsiahle a detailné dielo zakladateľky Arkánovej školy siedmych lúčov, Alice A. Baileyovej.

 Ušľachtilé médiá

Mesačná jasnovidnosť sa teda dá využiť, ale len vtedy, ak ju dokážeme správne zaradiť, aby sme nepodľahli dojmu, že informácie takto získané k nám prichádzajú rovno z nejakých božských sfér, len preto, že k nám prichádzajú telepatickou cestou cez médium. Astrálna jasnovidnosť iba zrkadlí činy iných bytostí v astrálnej sfére, odráža ich ako Mesiac. Mesačná jasnovidnosť spočíva čisto v pasívnom vnímaní; slnečná v aktívnom poznávaní, tvorbe. Médium samo zo seba žiaden nový poznatok nestvorí, neprinesie do myšlienkovej atmosféry Zeme nič nové. Avšak médium, ak je dosť čisté, môže neskreslene, objektívne odrážať subjektívny svet niekoho druhého. Ak potom vnútorný svet tej druhej osoby nemá len subjektívnu, ale aj nejakú objektívnu, poznávaciu hodnotu, vzniká výnimočná situácia, kedy sa v médiu odráža objektívne poznanie niekoho druhého. Pritom médium príjme poznatky v hotovom znení, informáciu v určitej forme, ktorej zmysel nemusí dokázať svojím vlastným duchom preniknúť. V takejto situácii sa nachádzali Helena P. Blavatská aj Alice A. Baileyová, ktorá nezapiera, že ona sama je prvou usilovnou žiačkou a študentkou svojich vlastných kníh. Podobne prehlasovala o sebe H. P. Blavatská, že je vedená majstrami El Morya a Koot Hoomi. H. P. Blavatská aj A. A. Baileyová teda obe pracovali len ako sekretárky, tlmočníčky či hovorkyne. Najskôr tu však pochopiteľne musel byť niekto, kto tieto poznatky do myšlienkovej atmosféry Zeme priniesol, kto si ich vydobil cez svoje vlastné ja, vlastným úsilím.

 Mesačná jasnovidnosť ako pozostatok starolemurského vývoja

Aby sme mohli mesačnú jasnovidnosť hodnotiť naozaj správne, musíme porozumieť jej pôvodu a miestu v evolúcii. V prvej polovici Lemurie bol človek ešte bez vlastného ja, a namiesto neho pôsobili v jeho astrálnom tele hierarchické bytosti, anjeli; rovnako, ako pôsobia v astrálnom tele zvierat, ako skupinové ja zvieracích druhov. Anjeli vpracovali do ľudského astrálneho tela dolnú polovicu lístkov lotosových kvetov, pomocou ktorých lemurský človek vnímal. Časť organizácie svojho astrálneho tela teda človek nezískal vlastnou zásluhou, ale ako dar hierarchických bytostí a tá mu umožňovala tzv. temnú alebo starú mesačnú jasnovidnosť. Mesačná jasnovidnosť bola v Lemurii riadnou, prirodzenou vlastnosťou človeka. Starolemurský človek žil vo svojom astrálnom tele v stave intenzívneho, živého jasnovidného sna, ešte oveľa živšieho, než naše dnešné sny, asi takého, v akom žijú zvieratá. Zato však nemal myslenie a slobodu rozhodovania.

Dnešnému človeku žiari na čele jeho večné ja v aure ako belasý plamienok. Keby sme však pozorovali jasnovidne auru človeka ešte v prvej polovici atlantskej doby, videli by sme, že tento plamienok nebol ešte vnútri v človeku, v jeho hlave, ale že planul ešte niekoľko centimetrov vonku nad ním, pred jeho čelom. Tak, ako toto ja zostupovalo do človeka, budovalo si predný mozog ako nástroj reči a pojmového myslenia - resp. čelná časť lebky sa vývojom klenula stále viac dopredu, až kým sa tento bod, ktorý bol predtým nad človekom, nedostal do vnútra jeho lebky. V tomto dôležitom okamihu je ľudské ja vtelené a človek precitá k sebe samému na fyzickej úrovni, vo fyzickom tele. Preto vidíme, že pravekému človeku ubieha ešte čelo nápadne dozadu; a že najnápadnejší evolučný pohyb, pozorovateľný na stavbe lebky v praveku, spočíva v tomto klenutí čelnej kosti a rozvoji objemu predného mozgu. Na základe tohto poznania si teraz môžeme uvedomiť, čo vlastne robí hypnotizér. Klasická metóda uvádzania do hypnózy, ako ju v spočívala v tom, že osobu, ktorá mala upadnúť do hypnózy požiadali, aby sa sústredila na nejaký lesklý, trblietavý, pohyblivý predmet asi 5-10 cm pred stredom čela, niečo nad úrovňou očí. Čo teda hypnotizér robí je to, že sa pokúša tento plamienok pozornosti za čelom opäť vylákať von a uviesť tak človeka do stavu bez vlastného ja, v akom sa nachádzal kedysi.

 Vyhnanie z raja

V onom detskom štádiu vývoja ľudstva, za lemurských čias, keď človek ešte nebol zodpovedný za seba, ale žil bezstarostne "v raji", však ani žiadne vlastné ja ešte nevyhnutne nepotreboval, lebo ho vo všetkom viedli anjeli, ktorých pôsobenie vo svojom astrálnom tele cítil a samozrejme nasledoval, ako dieťa vedené za ruku. Astralita Zeme bola v tom čase ešte čistá a človek sa mohol vedeniu svojich astrálnych zmyslov plne odovzdať. Súčasne s tou udalosťou, ktorou začína zostup ľudského ducha na zem, a ktorú Mojžišove knihy opisujú ako "zvod hada", kedy človek (Adam) musel opustiť raj a obliecť si "zvieraciu kožu" a dorábať chlieb v pote tváre, zasiahli do astrality človeka a celej Zeme luciferské bytosti a znečistili ju egoizmom a vášňou. Tu začína problém voľby medzi dobrom a zlom, hriechom a cnosťou, ale aj vývoj slobodnej, za seba zodpovednej ľudskej individuality, ktorá jediná môže medzi dobrom a zlom rozlišovať. Pokusy vracať sa v súčasnej dobe opäť do stavu "bez ja" teda nie sú veľmi rozumné, lebo teraz sa už človek nedostane naspäť do raja, ale nanajvýš do "falošného neba" alebo skôr do pekla, ktoré sa medzitým rozpútalo v astrálnej sfére. Tým, že nás anjeli odovzdali nám samým, odovzdali astrálnu sféru do moci a správy človeka. Odvtedy zemská astralita nie je už len zrkadlom čistej múdrosti hierarchických bytostí, ale obsahuje aj lož; zaplnila sa myšlienkovými formami subjektívne vytvorenými človekom pod vplyvom luciferských bytostí. Tým činom všetky médiá, ktoré sa chcú ďalej opierať len o svoju astrálnu vnímaciu schopnosť, prepadajú nevyhnutne zmätku a strate orientácie.

 Doznievanie mesačnej jasnovidnosti v árijskej epoche

Stará mesačná jasnovidnosť doznievala v zoslabenej podobe ešte aj v časoch poatlantských; a bola do určitej miery opodstatnená ešte v treťom poatlantskom kultúrnom období, egyptsko-babylonskom, v rámci árijskej epochy. No nebola už oprávnená v štvrtom kultúrnom období, grécko-rímskom. Až do čias starého Babylonu a Egypta bola spoločnosť ešte do značnej miery formovaná a usmerňovaná vyššími bytosťami, na základe starej jasnovidnosti, cez zjavenia a veštby kňažiek a kňazov, vykladačov snov a znamení, proroctvá sybíl atď. Síce na inej úrovni, ale predsa, bolo ľudstvo stále ešte vedené anjelmi, ako v starej Lemurii. V priebehu grécko-rímskeho kultúrneho obdobia sa však človek už vymanil spod vplyvu veštieb, božstiev a démonov, a oprel sa celkom o svoje vlastné myslenie. S príchodom Krista stará mesačná jasnovidnosť definitívne stratila svoje opodstatnenie. Kristovo narodenie, ten obraz Jezuliatka v jasliach, symbolizuje zrod vyššieho ja v duši človeka. Prichádza Pán, ktorý má urobiť nový poriadok v zblúdilých a zatemnených dušiach. Astrálne médium totiž, ak je skutočne čisté, môže vnímať maximálne anjelov, t.j. neskresliť obrazy, ktoré anjeli do jeho astrálneho tela vkladajú. V starej Babylónii sa však na inom stupni zopakoval aj starolemurský pád; sexualita, predtým preniknutá posvätnou nevinnosťou, bola hromadne znesvätená a mesačná astralita pošpinená. Udržať starú mesačnú jasnovidnosť bolo stále ťažšie a vyžadovalo stále drastickejšie a umelejšie opatrenia. Naivná, nevedomá čistota už nebola možná. Aby si nejaká osoba mohla zachovať čistotu, a nepošpinila sa svetom, musela by žiť v úplnej izolácii od sveta, čo by znamenalo silnú retardáciu jej osobného vývoja. Rímske vestálky žili v ústraní, aby mohli zasvätiť svoj život službe, ktorá spočívala v strážení plameňa cudnosti; a ak svoj sľub čistoty porušili, potrestali ich pochovaním za živa.

 Rozštiepenie anjelov v starom Egypte

Priblížením sa Krista do astrálnej sféry sa za starého Egypta opäť v inej forme odohral duchovný dej analogický tej udalosti, ktorá sa kedysi odohrala v starej lemurskej dobe, kedy sa - podľa povesti - tretina anjelov postavila proti zámeru dobrých bohov pod vedením Lucifera. Podobne v starom Egypte nastalo rozštiepenie anjelov na tých, čo sa rozhodli prijať prichádzajúceho Krista a pôsobiť v novom zmysle pod jeho vedením - a na tých, čo Kristovu prítomnosť ignorovali. Títo anjeli sa stali luciferskými len tým činom, že naďalej, až dodnes pokračujú vo svojom pôsobení rovnakým spôsobom, ako pôsobili pred Kristovým príchodom, v starom Egypte. Títo staroegyptskí a strobabylonskí anjeli dodnes pôsobia tak, ako pred 3-4 tisíckami rokov; teda tak, že vkladajú obrazy a myšlienky rovno do astrálneho tela človeka bez pýtania, obchádzajúc jeho ja, jeho vlastnú vôľu. Pred troma, štvormi alebo piatimi tisíckami rokov to však bolo ešte čosi oprávnené, lebo ľudia ešte nemali svoje vlastné ja tak vyvinuté, aby mohli byť v myslení odkázaní celkom sami na seba; ale vo veciach a v situáciách, v ktorých ešte neboli sami kompetentní sa rozhodnúť, bolo im oporou pôsobenie ich anjela, ktoré prežívali v podobe podnetov, myšlienok, hotových riešení objavujúcich sa v ich vnútri, a ktoré inštinktívne nasledovali, aj keď im nerozumeli. Staroegyptský anjel pôsobil teda tak, že do určitej miery ešte myslel v človeku zaňho. V súčasnosti sa však už také niečo stalo retardačným, aby "niekto myslel vo vašej hlave namiesto vás". Stalo sa to už brzdou vývoja vlastnej, slobodnej individuality človeka; asi tak, ako sa neustále rady a pripomienky rodičov stávajú brzdou, keď ich dieťa stojí už na prahu dospelosti. Tí anjeli, čo prijali Krista, už nepôsobia a nemôžu pôsobiť do ľudskej duše sami od seba, ako chcú, ale môžu a musia nadviazať a reagovať len na vlastnú aktivitu, ktorá výjde z človeka, inak by zmanipulovali a popreli slobodu toho Jezuliatka, Krista v nás, nášho vyššieho ja, ktoré sa v nás rodí. Starolemurský človek teda vyzeral tak, že nemal ja, ale namiesto neho žil v jeho astrálnom tele anjel. Árijský človek vyzerá tak, že anjelský svet preň ustúpil do úzadia a rozštiepil sa vo dvoje: Do jeho porušenej, vášnivej astrality, ktorá sa medzitým stala jeho nižším ja, pôsobí luciferský anjel. Pravý anjel pôsobí do jeho vyššieho ja, resp. do tej časti astrálneho tela, ktorá je preniknutá, prečistená a premená silou jeho ducha.

 Návrat luciferských duchov

Ak si teraz uvedomíme, že Kristov príchod v štvrtej poatlantskej epoche (grécko-rímskej) tvorí stred, je osou celej árijskej epochy, a dnešné piate poatlantské kultúrne obdobie (anglosasko-germánske) je niečo ako symetrickým zrkadlením, odrazom egyptsko-babylonského obdobia na vedomej úrovni, môžeme porozumieť jednému závažnému a ďalekosiahlemu pohybu, ktorý sa na svetovej ezoterickej scéne, ale nie len na nej, v súčasnosti odohráva. Ľudstvo prekračuje opäť prah duchovného sveta smerom nahor a tie sily, ktoré boli činné dvetisíc rokov pred Kristom, stávajú sa teraz, dvetisíc rokov po Kristovi, opäť aktívne. Duchovné bytosti zo starého Egypta a Babylonu, ktoré medzitým zaostali, pôsobia opäť dnes! Časť anjelov vtedy "padla" vlastne len tým, že zaostali, zostali pôsobiť po starom, v dôsledku čoho sa vo vývoji stali retardačným činiteľom, brzdou, odporcami Krista. Títo zaostalí, luciferskí duchovia inšpirujú dnes jednu celú ezoterickú subkultúru plnú exotiky zašlých čias. Prostredníctvom channelingu, automatického písania a pod. diktujú celé knihy, ktoré vychádzajú v miliónových nákladoch. Dokonca sa aj sami radi predstavujú menami zo staroegyptského obdobia: napríklad jeden z prvých a najznámejších kanálovaných materiálov v 60-tych rokoch prijala Jane Robertsová od nefyzickej entity, ktorá sa predstavila ako Set. V Austrálii najpopulárnejšia kanálovaná nefyzická entita v súčasnosti vystupuje pod menom ďalšieho staroegyptského božstva - Ptah. Inšpirujú skupinové hnutia plné extatického idealizmu, v ktorých duchovná individualita človeka je vymazávaná. Všetci účastníci hnutia sa stávajú názorovo uniformní, podobní jeden druhému ako vajce vajcu, lebo sú napojení na jeden kolektívny mozog, ktorí "myslí v nich". Luciferské inteligencie teda poskytujú súčasnému duchovne vyhladovanému človeku určitý druh "duchovna" - ale za cenu straty slobody a vlastnej individuality. Je pravda, že taký život je veľmi príjemný, keď sa človek vzdá problému voľby, a tým aj zodpovednosti v prospech niekoho iného. Tomu, kto sa "odovzdá", a nevie čomu, skutočne iné inteligencie prevezmú organizáciu jeho života. Ako, to nie je viac jeho starosť.

Emil Páleš                                   

časopis Sophia