Omraam Michail Aivanhov (1900-1986), francúzsky filozof, učiteľ a duchovný Majster, sa narodil a vyrastal v Bulharsku. Už od raného detstva preukazoval pozoruhodné duchovné sily, v roku 1917, sa ako študent stretol s Majstrom Petrom Deunovom, ktorý ho prijal za svojho žiaka. Nasledujúcich pár rokov delil svoj čas medzi praxou duchovných disciplín a svojimi univerzitnými štúdiami, hlavne vo filozofii, psychológii a vzdelávaní.
Aivanhov bol riaditeľom univerzity, keď hrozba vojny rástla. Peter Deunov, vedomý si nebezpečenstva, ktoré pre slobodu myslenia predstavovali neduchovné ideológie, a dychtivý po tom, aby sa zaistila kontinuita jeho diela, mu poradil, aby odišiel do Francúzska a pokračoval vo svojom vyučovaní v tejto krajine a inde. Aivanhov tak učinil v roku 1937, v roku Univerzálnej exhibície v Paríži. V roku 1943 založil centrum v Sévres, na okraji Paríža, a bolo to práve tam, kde dával svoje učenia - vždy prostredníctvom hovoreného slova. Odvtedy vyrástli vo Fancúzsku ako aj v mnohých iných krajinách sveta mnohé ďalšie centrá.
Aivanhovova práca pôvodne nadobudla formu tisícok prednášok a spontánnych rozhovorov. Tieto prednášky sa zapisovali tesnopisom, alebo sa nahrávali na audio a videopásky a rýchlo boli publikované v knižnej podobe. Dosiaľ existuje približne šesťdesiat zväzkov vo francúzštine a mnohé boli preložené do ďalších pätnástich jazykov.
Aivanhovova filozofia sa sústreďuje na ľudskú bytosť, mikrokozmos v srdci makrokozmu, na súčet a syntézu univerza. Prostredníctvom rozvoja bohatého fyzického, psychického a duchovného potenciálu, ktorým nás náš Stvoriteľ obdaril, je našim osudom dosiahnuť našu plnú veľkoleposť. Systematické bádanie a využívanie hmoty má sklon nás odcudzovať od nášho vnútorného bytia a vedie nás k tomu, že sa vidíme len ako ďalší hmotný objekt. Technológia a rýdzo fyzické vedy neberú ohľad na duchovné bytie, alebo na jemné telá a centrá, prostredníctvom ktorých sa naša duša a duch snažia manifestovať.So správnymi metódami však môžeme všetci rozvíjať tieto jemné orgány a objaviť podprahové reality vesmíru, na ktorého obraz sme boli stvorení. Náš vnútorný život sa riadi zákonmi rovnako prísnymi, ako sú tie, ktorými sa riadi fyzický kozmos. Byť skutočne morálnym znamená rešpektovať zákony nášho psychického života, ako sú známe a vyučované v tradícii Zasvätencov.
Dobrodružstvo ľudskej bytosti nie je osamelým vyhľadávaním šťastia. Každý človek je svetom sám osebe a naopak, svet je ako ľudská bytosť, ktorej orgány a bunky sú reprezentované rozličnými krajinami a ich obyvateľmi. Tak, ako v ľudskom tele, každá forma nesúladu v tele sveta vedie k chorobe a smrti, inak povedané, k vážnym ekonomickým, sociálnym, politickým a kultúrnym nemociam. Dnes je imperatívom, aby sme sa naučili žiť harmonicky ako členovia ľudského kolektívu; ideál bratstva je jediným riešením na problémy ľudstva a jediným spôsobom, ako dosiahnuť mier.
Aivanhov má dar pre vysvetľovanie zložitých, abstraktných, filozofických otázok jednoduchými, každodennými pojmami, živo ilustrovanými obrazmi a symbolmi, ktorých hlbší význam je odhalený štúdiom a meditáciou. Najpriamejším a najlepším spôsobom ako pochopiť metafyzické pravdy (duša a duch, večnosť, Boh atď.) je pre neho ten, že ich žijeme. Dokonca aj také ezoterické vedy, ako sú astrológia, kabala, alchýmia a mágia, sú nazerané nie ako predmety pre abstraktnú špekuláciu, ale ako prostriedky pre vrhnutie svetla na fenomény našich vnútorných životov.
Na rozdiel od dualistických náboženstiev a filozofií, ktoré dávajú absolútnu prioritu duchu a odmietajú hmotu ako prejav zla, nevidí Aivanhovova filozofia žiadnu fundamentálnu opozíciu medzi duchom a hmotou a žiaden dôvod uprednostňovať jedno na úkor druhého. Do hmoty sa ponárame preto, aby sme ju transformovali a dali na ňu pečať ducha. Takto sú základné gestá nášho každodenného života - jedenie a pitie, dýchanie, spanie, práca, milovanie a plodenie detí - rozličnými vyjadreniami našej hmotnej dimenzie, ktoré možno zavŕšiť a prežiť na vyššej úrovni, a ktoré sú povýšené a zušľachtené prácou ducha.
Zdroj: www.dreamingwolf.sk