Prvé prípravné meditačné cvičenie

 Nasledujúcich 6 cvičení patrí k tzv. prípravným, alebo pomocným meditačným cvičeniam. Tieto cvičenia sa dajú cvičiť samostatne, alebo ako doplnok k hlavným meditáciám. Samé osebe rozvíjajú v cvičencovi prvé predpoklady k vnímaniu nadzmyslových skutočností duchovných svetov, otvárajú mu k tomu cestu, beztoho aby človek stratil pevnú pôdu pod nohami. Cvičenia vychádzajú zo systému cvičení a meditácii rosekrucianskeho ezotérneho kresťanstva a na novo pre svet boli sprístupnené v rámci antropozofie založenej Rudolfom Steinerom. Môžu sa cvičiť aj súčasne s inými druhmi meditácii, napr. aj východných systémov ako sú jóga, čikung, taiči, budhistické meditácie a pod. Podporujú kladné účinky všetkých pozitívnych iných meditácií a zároveň rušia negatívne účinky akýchkoľvek nesprávne cvičených iných meditácií.        

Kontrola myslenia

 Prvou podmienkou je osvojenie si dokonalého jasného vedomia. K splneniu tejto podmienky sa musí žiak každý deň oslobodiť od všetkého chaotického pohybu myšlienok. Žiak sa má stať pánom svojho myšlienkového sveta. Žiak musí v ním zvolenej chvíli celkom zo slobodnej vôle venovať denne nejaký čas vyprázdneniu svojej mysle od každých myšlienok a z vlastného podnetu postaviť do stredu svojej duše zvolenú myšlienku. Na začiatku to môže byť celkom jednoduchá myšlienka napr. nejaký predmet dennej potreby napr. tužka. Postupujeme tak, že v mysli sa sústredíme na daný predmet, vylúčime všetko ostatné a budeme si predstavovať daný predmet čo najpresnejšie. Postupne k tomuto obrazu predmetu držaného v hlave pridávame z vlastnej iniciatívy všetko, čo môže byť vecne spojené s týmto predmetom. Pozor, nevytvárame spontánne asociácie, ale samy si určujeme ako a čo budeme myšlienkovo priraďovať k danému predmetu. Žiak začne myslieť o tužke z čoho sa skladá, čo viedlo k jej vynálezu, ako sa získavajú a spracovávajú suroviny potrebné na výrobu tužky, ako sa jej časti skladajú dokopy atď. Zvolená myšlienka má byť čo najsilnejšia a najživšia ako na začiatku tak aj na konci cvičenia.  Každý deň je možné si zvoliť inú myšlienku, alebo niekoľko dní rozvíjať aj jednu myšlienku. Keď sa týmto cvičením vychováme k vecnému mysleniu spojenému s predmetmi  a dejmi zmyslovo-fyzických dejov, zvykne si myslenie na to, aby sa snažilo byť vecné aj vtedy, ak necíti nad sebou vládu zmyslovo-fyzického sveta a jeho zákonov. Tím sa odnaučíme v myšlienkach nevecne blúzniť. Toto cvičenie je dobré cvičiť každý deň aspoň 20 minút po dobu 1 mesiaca.  Ku konci takéhoto každodenného cvičenia, nech si žiak vnútorný pocit istoty a pevnosti v duši, ktorý môže týmto cvičením nadobudnúť  privedie plne do vedomia a ukončí toto cvičenie tým, že myslí na svoju hlavu a stred chrbtice, tak ako keby si onen pocit istoty a pevnosti chcel vliať do tejto časti tela. Najdôležitejšie je, ako aj pri ostatných cvičeniach dodržiavanie pravidelnosti cvičenia, čiže rytmus. Rytmus nahradzuje silu.