Tretie prípravné meditačné cvičenie
Výchova k miernosti a vyrovnanosti povahy
V treťom mesiaci pristúpi žiak k ďalšiemu cvičeniu. Je to cvičenie, ktorým sa vychováva k dosiahnutiu duševnej rovnováhy a vnútorného pokoja. Žiak dáva na seba pozor, aby ho nestrhla žiadna radosť, aby ho nepritlačil k zemi žiadny bôľ, aby sa nedal strhnúť žiadnym výbuchom hnevu alebo zlosti, aby ho žiadne očakávanie nevháňalo do úzkosti a strachu, skrátka aby ho žiadna životná situácia nevyviedla z rovnováhy. Nejde o to, aby človek zostal chladný a necitlivý, ale naopak, v duši môže človek prežívať naplno radosť aj bolesť, ale nesme aby tieto jeho duševné pohyby ho ovládali a určovali chod jeho pohnútok. Môžeme s účasťou prežívať každú radosť a bôľ, ale nesmieme sa v týchto citoch utápať. Ak o to usilujeme s celou silou, tak po čase vidíme, že sa nestávame otupenejší, ale práve naopak sme oveľa vnímavejší a citlivejší na všetko radostné aj bolestné v našom okolí. Ak si máme túto vlastnosť osvojiť, vyžaduje si to však presne sledovať svoj duševný život po dlhý čas.
Je potrebné dbať toho, aby sme mohli žiaľ i radosť naplno prežívať, bez toho aby sme na základe vnútorných citových pohybov reagovali aj navonok. Treba sa naučiť oddeľovať od seba citové prežívanie a vôľu. Len takýmto cvičením žiak dospeje k tomu, aby mal v duši pokoj, ktorý je nutný, aby pri zrodení a zvlášť činnosti svojho vyššieho Ja, nežila jeho duša vedľa neho druhý, nezdravý život ako akýsi druh dvojníka.
Niekomu sa môže zdať, že v obyčajnom živote už dosiahol určitý pokoj mysle a preto takéto cvičenie nepotrebuje. Práve ten má za potreby cvičiť dvojnásobne takéto cvičenie. Je totiž, celkom dobré možné byť v obyčajnom živote mierny, ale pri vstupe do vyššieho života sa však o to viac môže prejavovať nerovnováha duše, ktorá bola len potlačená. Je dôležité si uvedomiť, že pri duchovnej sebavýchove nezáleží tak na tom, čo sme si mysleli že sme už dosiahli pred tým, ale skôr na tom, že celkom zákonite cvičíme to, čo potrebujeme. Ak niekoho život naučil byť prudký a prchký, má sa prchkosti odnaučiť, ak naučil však život niekoho určitej apatickosti voči citovým podnetom, ten sa má naučiť tomu, aby prejav jeho duše zodpovedal primerane citovému dojmu. Kto sa nevie ničomu smiať neovláda svoj život podobne ako ten, ktorý sa stále na všetkom rehoce.
Kto sa takto dlhší čas cvičí v osvojení si vyrovnanosti svojho duševného života, ten zistí, že v jeho duši sa začínajú vynárať zušľachtené vlastnosti. Predovšetkým môže pocítiť hlboký vnútorný pokoj. Tento silný vnútorný pokoj nech vlieva do svojho tela tak, že ho nechá vyžarovať zo svojho srdca do rúk, do nôh a nakoniec do hlavy. Samozrejme, že cvičenie zachovania duševnej rovnováhy skôr prebieha kontinuálne počas celého dňa, stále pracujeme na svojich citových pohyboch, ale samotné vlievanie pocitu zo srdca stačí robiť raz za deň, keď cítime najsilnejšie takýto moment. S cvičeniami prvého a druhého mesiaca sa stále pokračuje ďalej.